NA ZÁPADE NIČ NOVÉ

Erich Maria Remarque

(povinné čítanie #1)

   Jedno z najznámejších diel povinného čítania. Bestseller medzivojnového obdobia. Neuveriteľné spomienky obyčajného nemeckého vojaka...

Myslím, že len málo ľudí nepozná tento chronicky známy titul. Diskutujú o ňom celé generácie a stále si získava priazeň nových a nových čitateľov. Ak ste premeškali príležitosť spoznať Remarquovu tvorbu v školských laviciach, určite to neváhajte napraviť. Uisťujem Vás, nebudete ľutovať.

    Psychologický vojnový román svetoznámeho nemeckého autora, ktorý zasiahol a šokoval celý svet, zaraďujeme do avantgardného smeru, rozvíjajúceho sa nie len v literatúre, EXPRESIONIZMU. Jeho znaky, od citovo zafarbenej slovnej zásoby, cez pudové konanie postáv, kontrasty či končiac neodmysliteľným naturalistickým opisom, nájdeme na každej strane. Nemusíte byť vyštudovaný literárny kritik, aby ste si všimli určité odlišnosti v porovnaní s knihami, ktoré bežne,a  nie len v škole, čítame. 

   Príbeh je písaný z pohľadu hlavného hrdinu, ani nie dvadsaťročného, Paula Bäumera. Táto postava je čiastočne autobiografická, keďže sám Remarque prežil nemecký predvojnový nacionalizmus, samotné hrôzy zákopovej vojny na západnom fronte a hlavne tvrdé následky, ktorými sa vojna podpíše na psychike a osude každého zapojeného vojaka. Témou číslo jedna je samozrejme VOJNA  a život vojakov počas nej. Pasáže napínavých akcií, nebezpečenstva, priamych bojov sa striedajú s úvahami, myšlienkami a vnútorným zápasom Paula, ktorý je často rovnako krutý a neznesiteľný, ako ten skutočný, so zbraňou v ruke. Jediným východiskom sa stáva vzájomné priateľstvo...

   Príbeh kopíruje život Paula Bäumera a jeho kamarátov, ktorí sa pod tlakom dospelých zmanipulovaných nacionalistov prihlási do nemeckej armády. Prvé problémy začínajú už vo výcvikovom tábore, kde sa stretávajú s nespravodlivosťou, šikanovaním a ponižovaním, ktorého sa im dostáva od poddôstojníka Himmestosa. Ich nadšenie ich definitívne opúšťa hneď po prvom útoku, po prvom krviprelievaní. Nie, chlapci milí, vojna nie zábava, vojna nie je o hrdinstve.

" S pojmom autority, ktorej predstaviteľmi boli, sa v našich mysliach spájal väčší rozhľad a humánnejšie zmýšľanie. Prvý mŕtvy, ktorého sme videli, však toto presvedčenie rozbil. Zistili sme, že naša generácia je čestnejšia ako ich; prevyšovali nás iba frázami a šikovnosťou. Prvá bubnová paľba nám ukázala náš omyl a pod ňou sa zrútil svetonázor, ktorému nás učili. Kým písali a rečnili, videli sme lazarety a umierajúcich - kým službu štátu označovali za to najväčšie hrdinstvo, vedeli sme už, že strach zo smrti je väčší."

Utrpenie, smrť najlepších priateľov, otrasné jedlo, či vši, sú na dennom poriadku. Keď Paul dostane možnosť vrátiť sa počas dovolenky domov, zisťuje, že aj tu má nepriateľov. Sú nimi spomienky na bezstarostné študentské roky a obyčajní ľudia, ktorí nedokážu pochopiť Paulovo vnímanie sveta. Vlastná rodina sa mu odcudzuje a dokonca pociťuje výčitky svedomia pri pomyslení na kamarátov, ktorí na fronte bojujú o holý život. Po návrate z dovolenky nastáva jeden z okamihov, po ktorom si Paul uvedomuje, že jeho život nebude nikdy taký ako býval. Počas prieskumu sa v jednom zákope ocitne zoči-voči francúzskemu vojakovi, ktorého v amoku putu sebazáchovy zabije. Trápia ho výčitky svedomia, predstavuje si nepriateľovu rodinu, ženu, deti. Uvedomuje si, k čomu sú ľudia počas vojny nútení. Zabíjať sa navzájom len preto, lebo sa narodili o pár kilometrov ďalej. Paulov psychický stav je čím ďalej tým horší. Dezilúzia a depresia sa každým novým dňom a smrťou kamaráta prehlbujú. V tomto stave je na sklonku vojny Paulov život nezmyselne ukončený. Autor týmto tragickým záverom poukazuje na absolútnu nezmyselnosť a cynickosť vojny,ako aj na následky, ktoré so sebou nesie.



   Erich Maria Remarque je zaraďovaný k spisovateľom stratenej generácie. Názov pre túto neobyčajnú skupinu vymyslela  Gertrude Steinová, v blízkosti ktorej spomínaný autori žili a tvorili. Títo muži (hlavne Remarque a Hemingway) si na vlastnej koži prežili hrôzy prvej svetovej vojny a do konca života znášali jej následky. Pretrvávajúca dezilúzia a sklamanie, neschopnosť nájsť si svoje miesto a trvalé zamestnanie. Remarquovo dielo bolo fašistami odsudzované a ich prenasledovanie ho donútilo k emigrácii.
Z jeho tvorby: Traja kamráti, Čas žitia, čas umierania, Víťazný obelisk...

Malá pikoška: Prvé vydavateľstvo Remarquov román odmietlo. Koho by vlastne zaujal vojnový príbeh vydaný 10 rokov po skončení vojny? Román dostal možnosť v druhom vydavateľstve a následne dobyl celý svet...


   Len v krátkosti by som chcela dodať, že dielo ma určite nesklamalo. Som rada, že v povinnom čítaní sa popri Macovi Mliečovi a báčikovi z Chochoľova nájde niečo naozaj obohacujúce. (Nič v zlom. Ak sa niekomu jedno z týchto diel páčilo, nepáchajte na mňa prosím atentát.) Musím povedať, že záver ma veľmi prekvapil, aj keď som už predtým niekde začula, že Paul zomrie. Stále som si hovorila, že to je určite nejaký omyl a všetko sa dobre skončí...
Nie! Z tejto knihy vyplýva: Nikdy neverte spisovateľom. Sú to fakt kruťasi a aj na poslednej strane sa môže niečo zomlieť...

Milí čiatatelia,
ďakujem ak ste sa dostali až sem. Či ste Na západe nič nové čítali, alebo nie, či sa Vám kniha páčila, alebo ste ju po troch stranách zavreli, dúfam, že článok sa Vám páčil a ničo si z neho odnesiete.
Ako som už spomínala, na tému povinné čítanie by som v tomto roku chcela písať častejšie. Budem sa snažiť vyberať to najlepšie a podávať to čo najzaujímavejšie. Užívajte si krásnu jeseň, ktorá je na čítanie ako stvorená 😊🎃🍁🍂.
Do skorého videnia...


Lula