SORBETOVÉ DIEVČA
CLAIR HENNESSYOVÁ
Štíhla. Dokonalá. Zdrvená.
" Annabel, rozmýšľala si niekedy...že máš možno trochu problém s jedlom?"
Na túto otázku už Annabel McCormacková neodpovie ani keby chcela. Jej čas sa už totiž minul, vypršal. Príčinou veľmi predčasnej smrti tohoto mladého dievčaťa bola mentálna anorexia. Aj keď ju už jej telo teraz nemusí trápiť, od ľudských starostí ušetrená nie je. Na Zemi má ešte isté povinnosti...
" Ak by zomrela na rakovinu, to by sme sa dozvedeli. Bola by jej venovaná bohoslužba alebo by sa niekde objavilo aspoň oznámenie-ale nemáme vo zvyku hovoriť o hlúpostiach, ktorými dievčatá škodia sami sebe. Sme radšej ticho. Dúfame, že to upadne do zabudnutia."
Julia Jakobsová je na prvý pohľad normálna, usilovná, bezproblémová stredoškoláčka. Jedna vec je však istá: Júlia je tučná. Ak si to podvedome uvedomujú ľudia v jej okolí, Annabel už musia musia pred očami (ak by nejaké mala) svietiť všetky červene kontrolky.
Tak toto má byť jej úloha? Pomáhať chudnúť dievčaťu netušiacemu, čo je to disciplína v jedle? Áno, Annabel má svoje overené spôsoby, tie vždy fungovali. Jej vnútro a myslenie je stále poznačené chorobou a svoje myšlienky a pohnútky sa snaží vsugerovať aj Julii. Aj keď to nejde tak ľahko, veci postupom času začínajú naberať spád...
Okrem vnucovania záludných nápadov má Annabel možnosť s Juliou prežívať jej každodenný život. Jej stav jej dovolí nahliadnuť do Juliiných myšlienok. Tým Annabel objavuje spomienky a zisťuje, že problémy majú omnoho hlbšie korene ako sa zdá.
Aj keď mysle ostatných živých sú pre Annabel prístupné, jej rodina a bývalý domov sú zakonzervované v pre ňu neprístupnom vákuu. Annabel však musí nájsť spôsob ako to zmeniť...
Môj názor:
Hneď prvá vec: táto kniha je úplná fikcia. Aby sme si rozumeli tak objasňujem, že to myslím ohľadom mŕtveho dievčaťa, ktoré plní úlohy istej "šéfky" (tak ju v knihe Annabel volá), príde naspäť na Zem, prenasleduje svojích bývalých rovesníkov a spolužiakov a vnukuje im svoje názory. Pozor!!!!
To čo však nie je vymyslené, je fakt, že aj v dnešnej dobe mladé dievčatá a ženy zomierajú na podvýživu a mnohé si už z rôznych dôvodov nevedia vytvoriť zdravý vzťah k jedlu. Je to veľmi citlivá téma, v ktorej sa treba hýbať veľmi opatrne. Väčšina ľudí to nevie, takže najčastejšie sa tvária, že sa ich to netýka a neurobia vôbec nič. Avšak to,že si pred tým budeme zakrývať oči, nezmení fakt, že ľudia trpiaci poruchami príjmu potravy stále naozaj existujú a potrebujú pomoc.
"...ale toto je idiotská choroba, ktorá núti ľudí myslieť si sprostosti. Nedá sa s ňou žiť. Núti ľudí aby sa do seba uzatvárali a mali svoje tajomstvá, zabraňuje im požiadať o pomoc, ba dokonca čo i len pomyslieť si, že pomoc potrebujú."
Dobre, ale teraz späť ku knihe. Celkom som sa naštartovala a asi by som sa vedela rozpisovať na margo tohto problému dlhšie, ale to nie je mojou úlohou. A taktiež nemám právo nikoho obviňovať.
Knižka sa mi čítala rýchlo a ľahko . Jej časti sú originálne rozdelené podľa mesiacov v roku a krátky rozsah kapitol mi napomohol k tomu dobre známemu:" Ešte jednu poslednú kapitolu..."(všetci vieme ako to vždy dopadne...).
V ďalšom rade by som, aj keď trochu nezvyčajne, rada prešla na mínusy tohoto diela.
Jedna z vecí, ktorá má vyrušovala, bolo popieranie existencie Boha a celkový pohľad na posmrtný život. Viem. Je dosť možné, že práve teraz minimálne polovica ľudí zavrela tento článok, ale čo už. Je to môj názor a v súlade s princípmi našej demokracie, využívam svoje právo vyjadriť ho vo svojom článku.
Samozrejme, boli tam aj iné uletenosti, ale nechám na čitateľa aby si na to utvoril vlastný názor.
Ďalšia otázka, ktorá vo mne dlhú dobu rezonovala, bola: "O čo vlastne v tejto knihe ide??? Chcú z nás všetkých spraviť anorektičky či čo?"
Áno, dosť dlho som z toho mala takýto pocit a nevedela som ako sa to asi skončí. Bola som si istá, že ak má kniha niesť nejaké posolstvo a mať výchovný charakter, musí niekde nastať zvrat v Annabellinom alebo Juliinom myslení...a za to by som ruku do ohňa nedala. Z deja v tomto bode už viac prezrádzať nebudem, ale zaručujeme Vám, že je dosť zaujímavé sledovať vývoj postáv a príbehu vplyvom rôznych situácií a okolností.
Väčšinou si v každej knihe vyberáme svojích favoritov. Obľúbené postavy, ktoré nás zaujali, inšpirovali, občas sa do nich zamilujeme, prežívame s nimi ich problémy, smejeme sa s nimi, no a keď spisovateľ nevie, čo so sebou, a jednoducho nášho obľúbenca, len tak, z dlhej chvíle zabije, ideme si oči do vankúša vyplakať. V tomto prípade to tak nebolo. Nejako som si nevedela vybrať a nebolo to tým, že všetci boli úplne svetoví. Práve naopak. Na jednej strane Annabel, dievča čo sa vyhlasovalo na smrť, a na druhej Júlia, ktorá sa už odnaučila hovoriť jedlu nie a jej konanie tiež nie je ideálne. V takomto prípade, keď vidíte, že ani jeden postoj asi nebude správny, je dosť ťažké vybrať si, ale aj súdiť. Veď kto z nás sa nikdy nedostal do problémov?!
"Pozri, veď všetci to tak trochu robíme, a to každý deň. Tvárime sa, že nemáme nijaký problém a že je všetko v poriadku. No nie je."Napriek všetkému musím uznať, že kniha má naozaj bavila. Nedala sa len tak ľahko pustiť. A nakoniec sa predsa len možno dopracujeme k myšlienke, že telesná krása nie je to najdôležitejšie...
Na záver len také malé upozornenie. Nech by boli Vaše úmysly akékoľvek šľachetné, neponúkajte túto knihu ak máte podozrenie, že Vaša kamarátka, sestra, frajerka, spolužiačka, alebo ktokoľvek iný môže mať problémy s príjmom potravy. Môžete narobiť viac škody ako osohu...
Milí čitatelia. Ďakujem za Vašu trpezlivosť a čas, ktorý ste venovali tomuto článku. Veľmi si to vážim. Dúfam, že sa Vám aspoň trochu páčil aj keď uznávam, že bol poriadne dlhý...
Prajem Vám všetkým krásne leto a príjemné chvíle strávené s dobrou knihou.
LuLa
