pondelok 7. mája 2018

ŠOK Z PÁDU

NATHAN FILER


"Odchádzajú ako spokojná štvorčlenná rodinka,
no počas dovolenky strácajú viac než len jedného z nich..."


Obsah:

    Asi nikto si neželá prežiť časť života v psychiatrickom zariadení. Liečba duševnej choroby býva ešte náročnejšia ako mnohé medicínske zákroky vo vnútri ľudského tela, a to nie len pre pacienta, ale aj pre jeho okolie, rodinu a priateľov. Úmornú jednotvárnosť dní strávených na uzavretom oddelení prežíva aj tínedžer Matthew, ktorý celý svoj normálny život stratil počas všednej rodinnej dovolenky.

    Nevinná detská hra, nerozvážnosť a obyčajná upršaná letná noc spôsobili náhlu smrť Matthewovho brata Simona. Týmto okamihom sa život rodiny Holmesovej obrátil o 180 stupňov. Simonova smrť všetkých istým spôsobom poznačila a jeho neprítomnosť vnímajú na každom kroku.

    Matthew sa však ani s pribúdajúcim vekom nedokáže s bratovou smrťou úplne zmieriť a Simonovu osobnosť stále nosí so sebou. Pri prvých pokusoch o osamostatnenie a pri zanedbávaní pravidelného príjmu liekov, sa Matthewov stav natoľko zhorší, že okamžitej hospitalizácii sa už nedá vyhnúť. Simon je úplne všade. Vidí ho v ľuďoch okolo seba, počuje ho vo vetre a padajúcom lístí.

    Dokáže sa Matthew od svojho brata oslobodiť? Nájde ľudí, ktorí mu budú schopní pomôcť? Má ešte vôbec nádej na normálny život????

Môj názor:

    K debutovej knihe Nathana Filera som sa dostala čistou náhodou. Zaujal ma námet a téma príbehu, a preto som sa rozhodla prečítať si ju (...a ani tá obálka nie je na zahodenie😉). 

    "Šok z pádu" je kniha dobre hodnotená kritikou aj čitateľmi.  Napríklad v roku 2013 vyhrala britskú literárnu cenu Costa book awards.
Ja sa však na celú vec pozerám trochu inak...

    Musím sa priznať, že román nenaplnil moje očakávania. Nechcem povedať, že bol úplne zlý, ale myslím, že v tomto prípade som sa celkom nezladila s autorovou vlnovou dĺžkou. Nevadí, to sa občas stáva. Napriek tomu som určite naďabila na nejednu peknú myšlienku, takže určite to nebola úplná strata času.

    Kniha je písaná z Matthewovho pohľadu, čo znamená, že celý príbeh je zachytený očami psychicky chorého človeka trpiaceho schyzofréniou. Čiže aj špecifický štýl mohol spôsobiť, že mi kniha celkom nesadla. Alebo som sa len úplne nevedela vcítiť do situácie hlavného hrdinu.

    Z postáv vo mne obzvlášť zarezonovala stará mama Nanny Noo. Bola to typická staršia pani, ktorá určite jedlom na nikom nešetriť nebude. Istým spôsobom z nej vyžaroval pokoj a bola niečo ako oporný stĺp, o ktorý sa mohli všetci v ťažkých časoch oprieť. Vždy bola ochotná pomôcť a milovať bez ohľadu na momentálnu situáciu. Hneď na začiatku spolu s Matthewom spoznávame ďalšiu zaujímavú osôbku. Je ňou dievčatko Annabelle, ktoré na mňa občas pôsobilo dosť desivo. Ona a jej bábika ešte zohrajú v príbehu svoju úlohu.

    Psychické ochorenia sú stále dosť chúlostivou témou. Psychológovia, psychiatri a ľudia, ktorí majú s podobnými prípadmi isté skúsenosti, by sa možno na všetko pozreli z iného uhla. Ja som toto dielo pochopila po svojom, takže je na každom čitateľovi, aby si vytvoril svoj názor.


Ďakujem, že ste si tento článok prečítali. Dúfam, že sa Vám aspoň trošku páčil. Prajem krásne čítanie a veľa príjemných chvíľ strávených s dobrou knihou. 📚

LuLa

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

More, more, všade samé more... alebo... (Kým prišla búrka-Tami Oldhamová Ashcraftová a Susea McGearhartová) počet strán : 226    ...