nedeľa 29. júla 2018

OZVENA V TME

FRANCINE RIVERSOVÁ



VAROVANIE: Toto je recenzia druhého dielu trilógie " V znamení Leva".  Ak máte aj napriek tomu záujem prečítať si ju, odporúčam Vám najskôr recenziu prvého dielu Hals vo vetre. Alebo sa rovno pustiť do samotnej knihy?😉 Touto cestou sa ospravedlňujem za možné spoilery. 

Obsah:

   Asi nikomu sa nepáči pohľad na zomieranie milovanej osoby. Avšak prizerať sa brutálnej smrti v rímskej aréne, sprevádzanej neľudským krikom a smiechom divákov, revom vyhladovaných levov a nasiaknutej pachom krvi musí byť neznesiteľné...

   Hadašin život vyprchal pred Marcovými očami. Ten jeho pokračuje, no za veľa nestojí.Zo živého, krásneho a zvodného mladého Rimana sa stal zádumčivý, zarmútený muž, ktorého už nerozveselili svetské radovánky, ženy či zvrhlí priatelia. Hadašinou smrťou akoby zmizla aj časť Marcovej osobnosti.Nerozumel tomu. Ak existuje Boh, ktorému Hadaša tak verne slúžila,v ktorého neprestajne verila a ktorému dala prednosť pred ním, ako je možné, že zomrela takou strašnou smrťou v papuli obyčajného leva?  Neustále v sebe živil nenávisť k Rímu, Hadašinmu Bohu a svojej sestre Júlii, ktorú vydal na milosť a nemilosť jej spôsobu života. To ona niesla zodpovednosť za Hadašinu smrť. Avšak prvá životná tragédia mu pomohla otvoriť oči. Uvedomil si aj svoju zvrhlosť a nevšímavosť. Úplne znenávidel hry a začal sa čestne venovať svojím obchodom.  

" " Na tomto svete je dôležité len to, čo sa týka Pána. Preto sme tu, nemyslíš?"  " Čo tým myslíš?  " Hľadáš ho, alebo nie?"  " Hľadal som ho, ale zistil som, že neexistuje."  " Ako sa dokážeš tak dlho hnevať na niečo, v čo neveríš?" "
   Marcov smútok a nepokoj nedokáže vyliečiť ani úspech, ani peniaze a určite by to nezvládla ani zázračná liečiteľka Rafa, ktorá sa stáva slávnou v celom Efeze. Rozhodne sa nájsť Hadašinho Boha a získať odpovede na svoje otázky. Po Hadašiných stopách navštevuje Palestínu, stretáva zaujímavých ľudí a dúfa, že konečne nájde liek na svoju bolesť Tak sa začína jeho cesta do Palestíny, ktorá navždy zmení jeho život.

" "Všetci muži sú svojím spôsobom blázni," pozanamenal Ezra. "Túžia po niečom, čo nemôžu získať." " 

   Ako by sa však Boh mohol dať spoznať Rimanovi so zatvrdeným srdcom? Môže byť pohan použiteľný pre božie plány?

" A tak Marcus urobil, o čo ho Ezra žiadal. Uspokojil svoju hlbokú potrebu hovoriť o Hadaši a počas rozprávania o nej si vôbec neuvedomil iróniu svojho konania: rozprávaním príbehu o prostej judejskej otrokyni Marcus Lucianus Valerián, Riman, ktorý v nič neveril, hlásal evanjelium Ježiša Krista. "

   Pred Marcom sa objavuje jedna výzva za druhou. Jeho osud a životy jeho drahých v mnohom závisia od Rimanovej odhodlanosti, ale aj odvzdanosti, pokore a dôvere.


Môj názor:

   Koniec prvého dielu nebol celkom taký ako by som si ho predstavovala. Žiadny happy end a ani výhliadky naň. Druhá časť sa však začína rovnako pútavo a napätá atmosféra pretrváva až do konca. Aj napriek veľmi nákazlivému štýlu Francine Riversovej mi prečítanie knižky trvalo trošku dlhšie. Veľmi rýchlo som sa dostala do polky a potom som si dala takú trojtýždňovú prestávočku. Nebola som si veľmi istá, či sa na ten príbeh znova chytím, ale keď prišiel ten čas, nemala som najmenší problém. Tak rýchlo ako som sa dostala do prvej polky, tak rýchlo som sa prelúskala aj tou druhou.

   A čo je na tom teda také zaujímave?

 Určite to, ako je príbeh vymyslený. Neustále do neho prichádzajú nové postavy, znenazdajky sa objavujú staré, ich cesty sa rozchádzajú a prekvapivo prelínajú.
 Nie len táto, ale aj ostatné knihy od Francine Riversovej sú veľmi živé. Chcem tým povedať to, že vôbec nemáte problém predstaviť si daných ľudí, rozhovory a situácie. Asi by to malo byť samozrejmosťou, ale v niektorých knihách na mňa pôsobia hlavne dialógy veľmi umelo. V tomto prípade to však našťastie nehrozí.
 Ďalšia vec, ktorú na trilógii oceňujem, je historický kontext. Príbeh sa odohráva za čias Rímskej ríše, na pozadí udalostí, ktoré sa skutočne stali. Mňa história dosť zaujíma, ale myslím, že aj tým, ktorí dejepis až tak neobľubujú, je podaná zaujímavou formou.

   Musím priznať, že Francine sa so svojimi postavami zbytočne neprple a vôbec ich nešetrí. Veď predsa podhodila Hadašu levom a Marca v tom nechala samého! To ako kruto k nim pristupuje im však dodáva ľudskosť. Takmer počas celého príbehu Marcus zvádza veľmi náročný, zdĺhavý a únavný vnútorný boj s Bohom a aj sám so sebou. To však nie je nič nezvyčajné, lebo my to robíme každý deň. 

   Marca som si veľmi obľúbila no musím priznať, že na záver mi nebolo všetko jedno. Slzy zdesenia však postupne predsa len vystriedali slzy šťastia. Tento koniec bol náhradou za ten prvý. Som sním naozaj spokojná.😊💗

   Ostáva ešte posledný diel. Istý ako úsvit. Ak mám byť úprimná, veľmi sa mi do toho nechce. Autorka sa v ňom vracia k tretej hlavnej postave vystupujúcej v prvom diely, bojovníkovi Artretovi. Nemala som ho až tak rada. Trilógiu určite prečítam, len možno nie hneď. Budem veriť Francine, že to vymyslela dobre a že svoje rozhodnutie nebudem ľutovať.



Recenzia na túto knižku sa písala trošku ťažšie, no napriek tomu dúfam, že sa Vám bude páčiť a aspoň niektorých povzbudí prečítať si ju. Viem, že veľa ľudí už knižku čítalo, tak ak patríte medzi nich, určite mi napíšte aké z nej máte dojmy.

Prajem Vám všetkým krásny deň. 

Lula



Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

More, more, všade samé more... alebo... (Kým prišla búrka-Tami Oldhamová Ashcraftová a Susea McGearhartová) počet strán : 226    ...