streda 18. júla 2018

KLAMÁRI

E. LOCKHARTOVÁ

 " Buďte rozhodní, nik nemá rád slabochov." " Nesadajte si dozadu, víťazi sedia vpredu." "Nikdy sa nesťažujte, ani nič nevysvetľujte."

    Dokonalý vzhľad. Výborné rénomé. Nepredstaviteľné bohatstvo. Sebavedomé vystupovanie. Vlastný ostrov.
   Dámy a páni, predstavujem Vám rodinu Sinclairovcov. Sú to potomkovia otcov pútnikov, pradávnych osídľovateľov Ameriky. Keď ich stretnete určite im budete závidieť. Srdečne sa na Vás usmejú, ale nečakajte úprimnosť. No varujem Vás, dávajte si pozor. Nič nemusí byť také ako sa Vám zdá. Sú to totiž Sinclairovci.

" Nezáleží na tom, že nám rozvody roztrhali srdcia, takže ledva bijú. Nezáleží na tom, že naše zverenecké fondy sú takmer prázdne a na kuchynskej linke sa povaľujú nezaplatené účty. Nezáleží na tom, že máme na nočných stolíkoch kopu liekov....Sme Sinclairovci. Nie sme chudobní. Nikdy sa nemýlime. "
   Cadence je najstaršia vnučka tejto veľmi vplyvnej rodiny. Každý rok sa stretáva so svojimi drahými tetami, starými rodičmi, a hlavne Klamármi, na rodinnom ostrove Beechwood. Nerozlučná štvorica "Klamárov", ktorú tvorí Cadence, Johnny, Mirren a Gat, sa počas letných prázdnin ocitne akoby v inom svete. Nádherné pláže, prepychové domy, dobré jedlo. Nikto si nevie a ani nechce predstaviť dni voľna inak.

   Nič príjemné netrvá naveky. Počas pätnásteho leta (keď má Cadence 15 rokov) sa niečo stane. Niečo veľmi zlé. Všetci vedia čo, jedine Cadence nie. Najhoršie je na tom to, že sa to stalo jej a jediné čo si pamätá je, ako ju našli vo vode. Nikto sa s ňou o nehode nemôže rozprávať. Na všetko si musí spomenúť sama.

   Od spomínaného nešťastia sa Cadencin zdravotný stav výrazne zhorší. Trpí migrénami a proti bolesti musí užívať veľmi silné lieky. Kvôli častému vymeškávaniu bude opakovať ročník. Najhoršie, však je, že šestnáste leto nemôže stráviť na Beechwoode. Tatko, ktorý ich aj s mamou opustil, ju berie na cestu po Európe.
 " Správaj sa normálne, a to hňeď. Okamžite. Pretože si normálna. Dokážeš to. "

   Prichádza sedemnáste leto. Cadence musí zistiť, čo sa stalo v tú osudnú noc. Prečo ju našli samú v mori? Prečo si na všetko musí spomenúť?

Môj názor:

   Jedného dňa sa ku mne dostali dobré ohlasy na túto knihu, ktoré ma namotivovali a rozhodla som sa dať jej šancu. Patrí k žánru young adult a musím sa priznať, že na túto literatúru mám niekedy dosť kritický názor. Vychádza jej veľmi veľa a je o tom istom. Veľa vecí ma v týchto príbehoch irituje, čo je niekedy dosť škoda, lebo mnohí spisovatelia sú nadaní, dokážu vymyslieť pútavý príbeh s dobrou zápletkou. Lenže píšu tak aby sa to páčilo a veľmi často to podľa mňa úplne pokazia.
No ale ako sa vraví, aj motyka môže vystreliť. Presne to sa stalo aj v tomto prípade a ja môžem povedať, že táto kniha sa mi naozaj veľmi páčila.

   Keďže väčšina deja sa odohráva počas leta a na prázdninách, kniha je ideálna na toto obdobie. Taktiež nejde o nič ťažké a príbeh sa číta veľmi rýchlo.

   Zaujala ma aj téma. Veď kto má bežne vlastný ostrov a zazobaného starého otca? Tento spôsob života sa mi však vôbec nepáčil a v niektorých názoroch som sa zhodla s Gatom. Z Klamárov sa najviac vedel zamyslieť. Možno preto, lebo do rodiny nepatril úplne a cítil, že ostatní sa k nemu správajú trochu inak. Tak viac s odstupom. Videl aj inú stránku života, nie len bohatstvo a luxus.
" Netoleruj zlo, ktoré môžeš zmeniť. "
                                                                                             (Gatovo motto) 
Keď už sme pri postavách, nedá mi nespomenúť Johnnyho. Bol to typický pubertiak, čo má skoro všetko na háku a samozrejme, všetko musí prihlúplo komentovať. Dosť som mala rada jeho humor. Avšak myslím si, že v skutočnom živote by som sa naňho pozerala inak a asi by mi dosť liezol na nervy.
" Nejedz nič, čo je väčšie než tvoj zadok"
                                                                                             (Johnnyho motto) 
   V knihe bolo veľmi dobre zobrazené, že peniaze nie sú všetko a vôbec nám nezaručia šťastie. Rodiny všetkých troch Sinclairovských dcér sa rozpadli, keď sa rozpráva o dedičstve brat nepozná brata a  sestra sestru. Neopodstatnené hádky ničia všetkých členov rodiny bez rozdielu, deti sú manipulované vlastnými rodičmi, ktorí sledujú len vlastné záujmy. Ľudia sa nepoučia. Nezmyselné spory pretrvávajú až kým sa nestane niečo naozaj zlé, čo sa nedá vrátiť späť. 
" Buď trochu láskavejší, než musíš. "

                                                                         (Mirrenino motto)

   Najviac zo všetkého sa mi páčil záver. Musím povedať, že som to vôbec nečakala. Veľmi ma to prekvapilo a o to to bolo lepšie( neviem veľmi dobre predvídať dej..). Ale čo ja viem, Vám sa možno tak páčiť nebude. Skoro som sa rozplakala a to ja pri knihách veľmi nezvyknem, takže, slabšie povahy, pripravte si vreckovky!
" Vždy robte to, čoho sa bojíte. "

                                                                               (Cadencino motto)

Milí čitatelia. Ďakujem, že ste venovali čas aj tomuto článku. Dúfam, že Vás knižka zaujala, a že niekto z Vás sa možno rozhodne prečítať si ju. Dúfam, že v takom prípade Vás nesklame. 
Nech už čítate čokoľvek, prajem pekný deň a príjemné strávené leto.

LuLa

P.S. Ospravedlňujem sa za zníženú kvalitu fotografie. Kvôli zlému počasiu sa nedá fotiť vonku, takže svetelné podmienky sú slabšie.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

More, more, všade samé more... alebo... (Kým prišla búrka-Tami Oldhamová Ashcraftová a Susea McGearhartová) počet strán : 226    ...