nedeľa 31. marca 2019

More, more, všade samé more...

alebo...

(Kým prišla búrka-Tami Oldhamová Ashcraftová a Susea McGearhartová)

počet strán: 226

   Kto z nás Slovákov po tom aspoň raz nezatúžil? Byť neustále obklopení nepredstaviteľnou masou vody. Každý deň sledovať ako slnko stúpa alebo v posledných minútach dňa mizne za tak vzdialeným horizontom. Vdychovať soľou presýtený vzduch a cítiť nespútanú slobodu vetra pohrávajúceho sa s vlasmi. Všetko pokrýva vlna romantiky a nostalgie, až kým nepríde búrka. Vtedy sme radi, že môžme sedieť doma, uväznení vo vnútrozemskom štáte v srdci centrálnej Európy...

   Môžeme povedať, že Tami Oldhamová asi naozaj vedela, čo je dobré, keď krátko po maturite odišla do Mexika a začala žiť svoj život podľa seba, svojich predstáv a snov. Láska k moru sa neprejavila len v surfovaní. Tami bola odvážna mladá žena činu, v prístave sa priučila rôznym prácam v lodenici, natieraniu lodí a v prvom rade, jachtárčeniu. Spoznala mnohých ľudí, a čo je ešte lákavejšie, toľko nových, exotických a nádherných miest. Popri svojej práci určite čisto náhodne spoznala mladého impozantného muža. Všetci vieme, ako to asi dopadlo...
Áno, lodný uzol sa pomaly, ale isto omotával okolo mladej dvojice, až ju celkom spojil. Spoločné záujmy, skúsenosti a práca im len vháňali vietor do plachiet. 

   Osudné dobrodružstvo, do ktorého sa spoločne pustili, sa začalo 22. septembra 1983. Úlohou Tami a Richarda bolo bezpečne previesť jachtu Hazanu z Tahiti do kalifornského San Diega. Vyzeralo to na perfektný výlet a mesiac spoločne stráveného času na mori. Musím však sklamať všetkých optimistov a romantikov očakávajúcich happyend. Hazana sa do Kalifornie nedoplavila.
  
   Tak tak... More nie je len pekné a tajomné, ale vie byť aj poriadne nepredvídateľné a náladové. V jednom momente vám na hlavu pečie slnko a v druho bojujete o holý život. Niečo veľmi podobné postihlo Tami a Richarda. Ich jachta sa dostala do cesty Raymondovi, hurikánu, ktorý Richarda navždy zmietol do vĺn oceánu. Tami sa podarilo v poslednej chvíli ukryť v podpalubí, čím si hlavne Richardovou zásluhou zachránila život. Avšak cena, ktorú zaň dala, bola príliš vysoká...

   Po prebratí z bezvedomia sa pre Tami začali dni plné strachu, zúfalstva, pocitu viny a boja o prežitie. Siahla až na dno svojich vedomostí, fyzických aj psychických síl. To všadeprítomné more už nepôsobilo upokojujúco. Jedinou možnosťou bolo zúžitkovať všetko, čo sa dalo, a bojovať. Bojovať, bojovať až do konca...

Môj názor:

   Knihu Kým prišla búrka som objavila asi pred trištvrte rokom v kníhkupectve a hneď som ju zaradila do zásuvky s názvom " To je peckaaa!!! Musím si to prečítať!!!" Podľa čoho som takto súdila? Podľa obalu, samozrejme. Podotýkam, že verzia, s ktorou som mala tú česť zobrazuje záber z rovnomenného filmu z roku 2018.  V mojom nadšení mal určite prsty aj názov, alebo lepšie povedané, jeho preklad. No uznajte: Kým prišla búrka má naozaj niečo do seba.

ALE! ALE! ALE! ALE! ALE! ALE! ALE! ALE! ALE! ALE! ALE! ALE! ALE! ALE! ALE! ALE!
(väčšinou vždy nasleduje nejaké ALE!)

   Asi sme sa dostali k prípadu, kedy je na mieste povedať: "Nie je všetko zlato, čo sa blyští.", alebo ak by sme veľmi chceli, tak aj "Nesúď knihu podľa obalu!"...

   Prvým iritujúcim faktorom sa stalo prelínanie deja. Tento jav mi nikdy nespôsoboval väčšie problémy, práve naopak, celkom mi vyhovoval. Tentokrát mi to miestami prišlo naozaj divné a zo začiatku trošku chaotické. 

   Najhorším prvkom v celkovom prerozprávaní príbehu však boli OPISY JACHTÁRČENIA, VÝBAVY A OVLÁDANIA PLACHETNICE! Toto bolo pre mňa miestami jednoducho neznesiteľné. Dve strany postupu, ako merať polohu lode pomocou slnka a sextantu, či siahodlhý opis rôznych plachiet, mi naozaj dávali zabrať. Skúste čítať niečo, čomu vôbec nerozumiete, a tým pádom si to neviete predstaviť. Tu však treba poznamenať, že ja som totálny laik a úplne nezainteresovaný človek, ktorému veľmi nepomôžu ani vysvetlivky lodnej terminológie na konci knihy. Profíci by si možno knihu užili úplne inak. V takýchto chvíľach bolo pre mňa už spomínané striedanie deja priam vykúpením a bola som rada, že aspoň na chvíľu môžem premostiť do roviny dynamickejšieho deja.

   Aby to nevyzeralo tak, že dielo sa stalo terčom mojej celotýždennej frustrácie, hneď uvediem pozitívum, ktoré som veľmi ocenila. Nebol ním nik iný, ako hlavná hrdinka Tami. Zo začiatku som obdivovala jej zručnosti, no neskôr sa mi stala zdrojom inšpirácie, odhodlania, vytrvalosti a vzbudila vo mne obrovský obdiv. Ja by som to na jej mieste nezvládla ani fyzicky a už vôbec nie psychicky. Musel to byť hrozný zážitok. Každý máme svoje problémy, no keď čítate, ako bojovala s tým svojim, prídu vám každodenné trápenia nás, obyčajných smrteľníkov, nepatrné a zanedbateľné.

   Kniha sa dočkala aj filmového spracovania. Nemôžem ho okomentovať, nakoľko som ho ešte nevidela, ale myslím, že keď sa pozeráte na vyrábanie provizórneho sťažňa, má to pre vás väčšiu hodnotu, ako keď len čítate a rozumiete každému tretiemu slovu... (rada by som poznamenala, že knihu som mala v slovenskom jazyku...)

Tu ponúkam trailer k už spomínanému filmu:
https://www.youtube.com/watch?v=n9ukI7khQpE


Milí čitatelia, ďakujem všetkým, ktorí mali tú trpezlivosť a dostali sa až sem. Naozaj si to veľmi vážim. Na záver by som len chcela dodať, že nakoľko ide o opis skutočnej udalosti, svojou kritikou vôbec nechcem zľahčovať alebo znevažovať Taminu situáciu. Chcela som len úprimne vyjadriť svoj názor k spôsobu písania,  nie k opisovaným životným okolnostiam. Ďakujem za pochopenie a prajem všetkým príjemné čítanie.

LuLa

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

More, more, všade samé more... alebo... (Kým prišla búrka-Tami Oldhamová Ashcraftová a Susea McGearhartová) počet strán : 226    ...