KRÁĽOVNÁ TEARLINGU

ERIKA JOHANSENOVÁ

Obsah:

   A je to tu. Sladkých devätnásť. Alebo nie tak celkom. K chatrči ukrytej v hlbokých tearlinsých lesoch sa blíži desať koní nesúcich deväť jazdcov. Odchádzať ich však bude desať.Prišiel deň, kedy Kelsea, právoplatná dedička koruny, dovŕšila plný vek na to, aby zaujala svoje miesto na tearlinskom tróne, ktorý od smrti jej matky ostal bez panovníčky. Na tento okamih bola pripravovaná celý život, no aj tak je rozlúčka s pestúnmi Bartym a Carlinou pochmúrna.

   Mať titul kráľovnej je v Kelseinom prípade asi najnežiadanejšie privilégium. Totiž mnoho ľudí, a hlavne jej strýko, regent Thomas, či panovníčka susednej krajiny Mortmesne, Červená kráľovná, by radšej videli Kelseinu hlavu všade inde, len nie na jej krku. Preto už samotná cesta na hrad je veľmi nebezpečná a Kelsei počas nej hrozí nejedno smrteľné nebezpečenstvo. Jej osobná stráž má čo robiť, aby novú kráľovnú udržala pri živote aspoň do príchodu na hrad. Za nezvyčajných a samozrejme dosť nebezpečných okolností sa dozvie mnoho informácií o svojej matke a jej vláde. Nanešťastie, nie sú dvakrát pozitívne.Vo vnútorne rozvrátenom kráľovstve ju čaká veľa roboty. 

...ak prežije,samozrejme.

   Kelseino prvé rozhodnutie sa určite navždy zapíše do histórie. Hneď po svojom príchode vystúpi z anonymity a zruší zásielku otrokov. Zdá sa, že kráľovstvo odsúdila na istú smrť. Ak totiž Červená kráľovná nedostane pravidelné dane vo forme otrokov, Tearling sa ocitne v otvorenej vojne.

   Nová kráľovná sa snaží pevne uchopiť situáciu a s pomocou veliteľa stráže, Lazarusa, čo najlepšie ochrániť svoje kráľovstvo pred blížiacou sa katastrofou.

   Táto cesta nie je ľahká. Nepriatelia sa len tak nevzdávajú a Kelsea musí čeliť rôznym zradám a úkladom svojich protivníkov. Ak uspeje, všetkým dokáže, že ona je pravou kráľovnou.

"Ak prežije, stane sa legendou..."

Môj názor:

   Trvalo mi dlhšiu dobu, kým sa mi Kelsein príbeh začal páčiť, no aj napriek tomu, že som si čítanie nakoniec užila, sa v knihe vyskytli prvky, ktoré v nich nemôžem vystáť.

   Ako som už spomínala, na dej som sa skutočne namotala až po istej dobe. Zo začiatku sa mi totiž príbeh vôbec nezdal výnimočný a pozerala som sa naň skôr skepticky. Neskôr sa však môj pohľad naň zmenil, omnoho lepšie som sa s ním zžila a stala sa jeho súčasťou. Ku koncu som už tak podvedome očakávala, že sa pri mne objaví moja osobná stráž.😉

   Jedna z vecí, ktorú veľmi oceňujem, je spôsob, akým autorka vykreslila hlavnú hrdinku. Kelsea nebola žiadna Barbie, práve naopak. Bolo to dievča s úplne obyčajnou tvárou a nie práve najštíhlejšou postavou. Na tomto príklade je pekne vidieť, že to, čo je podstatné na každom človeku, je charakter, schopnosti, ochota vcítiť sa do druhých a pomôcť im.

   Z toho vyplýva, že Kelsaea si nakoniec postupne získavala nie len priazeň svojho ľudu, ale aj tú moju. Po dočítaní ju môžem kľudne aj so strážcom Lazarusom pripísať medzi svoje obľúbené postavy. Istým spôsobom sa mi pozdáva aj Fantóm, ak keď je úplne nezávislý a robí si, čo sa mu zachce. Na druhej strane je tu postava Thorna, vedúceho Úradu na sčítanie ľudu, teda zmanipulovanej lotérie na losovanie otrokov. Patrí k tým typom, čo máte chuť zabiť hneď na prvej strane, kde sa objaví jeho meno.

   Okrem trochu nezaujímavého začiatku by som ešte knihe vytkla občasnú vulgárnosť a podobné veci, ktoré ma počas čítania vyrušovali.

   Nakoľko ide o prvý diel trilógie, je zrejmé, že Kelsein príbeh sa pre mňa ešte celkom neskončil. Nevylučujem, že do svojho zoznamu"čakajúcich kníh" raz nezaradím aj pokračovanie. Som totiž celkom zvedavá, aký osud Tearling čaká a ako sa to s mojimi obľúbencami skončí.