DEŇ PRE SLZY

EMMA-JEANE KIRBY

Obsah:

   Carmin, šesťdesiatročný optik z talianskeho ostrova Lampedusa, opisuje desivý zážitok, ktorý navždy zmenil jeho zmýšľanie a postoj k životu.Počas víkendovej dovolenky s manželkou a pár priateľmi na súkromnej lodi Galata je nútený v priebehu niekoľkých veľmi krátkych minút vymeniť užívanie si rannej kávy za boj o holý život množstva topiacich sa migrantov. Posádke dovolenkárov sa podarilo na svojej palube zachrániť 47 prisťahovalcov.Pre všetkých nastali neľahké časy. Každý z dobrovoľno-nedobrovoľných záchranárov musel počas nasledujúceho roka bojovať o svoje psychické zdravie a vysporiadať sa so situáciou, ktorá ich donútila od základu zmeniť svoj životný postoj, hodnoty, a pomohla im otvoriť oči voči utrpeniu, ktoré si dovtedy neuvedomovali.Bol to rok plný výčitiek svedomia, nezodpovedaných otázok a nikdy nekončiacich sa nočných môr. Vyžiadal si dane na ich duchu aj tele. Napokon boli všetci nútení vzchopiť sa, no nikdy nezabudli, čo nové sa naučili a zachránených stále nosia vo svojich srdciach ako vlastnú rodinu.

   Ako optik povedal na začiatku,taliansky ostrov Lampedusa by kľudne mohol byť Afrikou. Svojou polohou je bližšie k Tunisku ako k Taliansku, čo znamená, že migračná vlna sa ho v posledných rokoch markantne dotkla. 3. októbra 2013 sa pri lampeduských brehoch odohrala jedna z najväčších katastrof migračnej krízy. Vyše 500 prisťahovalcov vrátane žien a detí skončilo v morských vlnách len kúsok od pobrežia. Potopenie lode si vyžiadalo vyše 360 obetí.

"Všetky tie vystrčené ruky, všetky tie prosebné hlasy. A jemu sa podarilo vyslyšať modlitby len štyridsiatich siedmych z nich."

Môj názor:

   Myslím, že na úvod by som to celé zhrnula takto:kniha"Deň pre slzy" na mňa naozaj zapôsobila.Som si istá, že cenu za najviac použitých umeleckých prostriedkoch v jednej vete by určite nevyhrala ani omylom.Čo tým chcem povedať?

Autorka sa vôbec nezamerala na umeleckú stránku. Cieľom celého tohoto diela bolo podať svedectvo. Stručné a pravdivé. Svedectvo ľudí, ktorí prežili a vykonali niečo, čo si ani nevieme predstaviť. A práve s týmto som mala takmer celý čas problém. Všetko si naozaj predstaviť a potom si uvedomiť, že to nie je len výmysel z dlhej chvíle. Takýto je však problém väčšiny Európanov. Lebo nás sa to netýka.

"Pretože na svete bude vždy existovať väčší smútok, nepochopiteľný a hlbší, ako si ktokoľvek z nás dokáže predstaviť."

   

   Carminov príbeh ma donútil rozmýšľať nad touto problematikou. Veľmi sa mi páčilo prepojenie, ktoré okrajovo spomenul. Všetci odsudzujeme koncentračné tábory a ľudí, ktorí o nich počas vojny vedeli a nič s tým neurobili. Nebudú sa aj na nás o pár rokov pozerať ako na vrahov zodpovedných za smrť toľkých ľudí utekajúcich pred tvrdým vojenským režimom alebo vojnou???

Nikto presne nevie, aká je pravda. No istá lož je to, že sa nás to vôbec netýka.

   

   Myslím si taktiež, že čierny humor na adresu utečencov by ani zďaleka nebol taký populárny, keby viacerí z nás videli telá týchto ľudí vyhladované na smrť alebo zmietajúce sa vo vlnách.

   Ak ste si už mohli všimnúť, asi nepôjde o zábavný románik na vylepšenie popoludnia. Knihu však odporúčam všetkým, ktorí sa chcú dozvedieť niečo nové a sú ochotní zamyslieť sa. Rozumiem aj tým, ktorí sa na to necítia a hádam si budú môcť vďaka tomuto zhrnutiu urobiť aspoň približnú predstavu a zároveň pokojne zaspávať.

   Ďakujem, že ste tomuto článku dali šancu a prečítali ho až do konca.Ak sa niekto z Vás rozhodne knihu prečítať, prajem mu, aby naňho urobila minimálne taký dojem ako na mňa. Je to strašné, ale netreba si pred tým zatvárať oči. Ale už som sa dosť namoralizovala. Na záver mi nezostáva nič iné, len Vám popriať veľa pekných dní s dobrou knihou na viac či menej vážnejšiu tému. Poteším sa ak si prečítate aj ďalšie články...a nabudúce hádam o niečom veselšom...

LuLa