piatok 10. augusta 2018

KLUB NENAPRAVITEĽNÝCH OPTIMISTOV

JEAN-MICHEL GUENASSIA

  "Radšej sa budem na svet dívať optimisticky a mýliť sa, ako pesimisticky a mať vždy pravdu."
                                                                                                                          (anonym)

   Klub nenapraviteľných optimistov asi spĺňa literárnu poučku románu úplne do bodky. So svojimi 579 stranami a mnohými postavami utvára rozsiahly príbeh popretkávaný zvratmi, osudmi, tajomstvami aj odhaleniami odohrávajúci sa vo francúzskej metropole, Paríži. Nečakajte však romantické mesto svetiel či lásky. Jeho naoko bezpečná a pokojná tvár skrývala vrásky na tvárach ľudí kráčajúcich po nespočetných bulvároch, sediacich na lavičkách či vezúcich sa v metre. Päťdesiate a šesťdesiate roky dvadsiateho storočia asi neboli ľahké pre väčšinu ľudí...

   Dospievajúci Parížan Michel ich spoznal celkom náhodou. Asi ako každý študent, rád trávil voľný čas zábavou a tak trochu zakázanými vecami. So svojím najlepším kamarátom a spolužiakom boli ozajstné hviezdy v stolnom futbale. Nakladačky rozdávali jedna radosť. V Balte, jednom z mnohých parížskych podnikov, už mali svoju povesť a patrili k stálym návštevníkom. Aj po mnohých návštevách Michel nevedel odhaliť tajomstvo, ktoré očividne zaujímalo iba jeho. Čo sú to za dvere? Tie čo sú skoro stále zavreté? Prečo vchádzajú a vychádzajú iba muži? Keďže Michel bol chlapec zvedavý a len tak sa nenechal odradiť, pohár trpezlivosti pretiekol a on nazrel dnu. Takto Michel Marini spoznal šachový klub. Ale nie len taký obyčajný. Bol to KLUB NENAPRAVITEĽNÝCH OPTIMISTOV.

   To, že je človek optimista ešte neznamená, že je bez starostí. Pri týchto to totiž určite neplatilo. Takmer všetci boli utečenci z Ruska a iných krajín s komunistickým režimom. Odišli aby si zachránili holý život, opustili svoje rodiny a mali toho na rováši viac než dosť. Aj keď vo Francúzsku to nebolo len med lízať, nejako sa pretĺkali. Michel sa postupne okrem šachových pravidiel dozvedel aj iné veci. Spoznával príbehy a osudy ľudí, ktorí to v živote ľahké nemali a už od neho nič nečakali.

   Aj keď si Michel žil v relatívnom pohodlí a slobode, ani jeho život nebol prechádzka ružovou záhradou. Ako každá rodina, aj tá Michelova mala svoje muchy, svoje tajomstvá a svoju hanbu. K tomu sa pridávali problémy s kamarátmi, problémy v škole (hlavne s matematikou a dochádzkou), sklamanie z lásky. Neraz u svojich šachových priateľov hľadal radu a pochopenie a keď nič iné, aspoň sa mal vždy kam vrátiť.



   Román Klub nenapraviteľných optimistov je veľmi pozitívne hodnotený a oceňovaný nie len vo Francúzsku. Ja proti tomu nemám vôbec žiadne výhrady. V jeho prepracovanosti určite vidno sedem rokov práce pána Guenassia a už dlho som nečítala niečo, čo by bolo takto premyslené. Je pravda, že kníh tohto žánru som veľa nečítala, ale sama som na to po všetkých tých fantasy románoch nejako dostala chuť.

   Na knihe sa mi páčilo aj to, že príbeh sa odohrával vo Francúzsku a zväčša v samotnom Paríži. Vidieť tie francúzske názvy ulíc a mená mi robilo radosť a mala som naozaj super pocit z toho, že to viem prečítať (vo väčšine prípadov). Nemajte však obavy! Kľudne môžete aplikovať pravidlo čítaj ako vidíš. Vôbec nič sa nestane...

   V niektorých častiach sa mi zdalo, že kniha je až moc dlhá a že niektoré veci sú tam úplne zbytočne. Tento pocit sa však veľmi rýchlo vytratil po dočítaní, keď som si uvedomila, že všetko malo svoj zmysel.

    Rozmýšľala som aj nad tým, ktorý z členov klubu mi je asi najsympatickejší. Vyšlo mi to na Igora a Saša. Na záver ma však obaja celkom sklamali a nik tam nebol úplne bez viny. Asi o každom som si v nejakom momente hovorila, že sa zachoval úplne zle a tak trocha som ich odsudzovala. Myslím si však, že je to spôsobené tým, že nejde o žiadnych superhrdinov, ale o obyčajných ľudí, ktorí robia chyby stále. Obľúbila som si aj študentku literatúry Cécile, ktorej rovnako ako Michelovi vôbec nešla matematika. Ak je to aj Váš prípad, určite tu nájdete, tak ako ja, veľa vysvetlení a výhovoriek.

   Na záver by som možno upozornila, že v diele sa vyskytujú vulgarizmy. Ale ak som to prežila ja mala by asi väčšina ľudí...



Milí čitatelia,
dúfam, že knižka a recenzia na ňu Vás zaujala. Bavilo ma písať ju a budem veľmi rada ak som niekoho inšpirovala.
Tak či tak, prajem všetkým príjemné letné dni s dobrými knihami.
LuLa

3 komentáre:

  1. Tak ako teba bavilo písať túto recenziu, tak mňa bavilo čítať ju, je úžasná!♥ Normálne cítim tvoje nadšenie a popravde, teraz mám nový tip na čítanie, takže veľké ďakujem, určite jedného dňa po knihe siahnem♥^.^♥

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem veľmi pekne. Som rada, že recenzia sa Ti páčila:-). Dúfam, že raz to budeš môcť povedať aj o knihe...

      Odstrániť
  2. Slots, Live Casino, Table Games and More
    Play the 카지노사이트luckclub best online slots and games at Lucky Club! We have over 150 Vegas-style games to choose from - including blackjack, roulette, baccarat,

    OdpovedaťOdstrániť

More, more, všade samé more... alebo... (Kým prišla búrka-Tami Oldhamová Ashcraftová a Susea McGearhartová) počet strán : 226    ...