KLUB NENAPRAVITEĽNÝCH OPTIMISTOV

JEAN-MICHEL GUENASSIA

  "Radšej sa budem na svet dívať optimisticky a mýliť sa, ako pesimisticky a mať vždy pravdu."

                                                                                                                          (anonym)

   Klub nenapraviteľných optimistov asi spĺňa literárnu poučku románu úplne do bodky. So svojimi 579 stranami a mnohými postavami utvára rozsiahly príbeh popretkávaný zvratmi, osudmi, tajomstvami aj odhaleniami odohrávajúci sa vo francúzskej metropole, Paríži. Nečakajte však romantické mesto svetiel či lásky. Jeho naoko bezpečná a pokojná tvár skrývala vrásky na tvárach ľudí kráčajúcich po nespočetných bulvároch, sediacich na lavičkách či vezúcich sa v metre. Päťdesiate a šesťdesiate roky dvadsiateho storočia asi neboli ľahké pre väčšinu ľudí...

   Dospievajúci Parížan Michel ich spoznal celkom náhodou. Asi ako každý študent, rád trávil voľný čas zábavou a tak trochu zakázanými vecami. So svojím najlepším kamarátom a spolužiakom boli ozajstné hviezdy v stolnom futbale. Nakladačky rozdávali jedna radosť. V Balte, jednom z mnohých parížskych podnikov, už mali svoju povesť a patrili k stálym návštevníkom. Aj po mnohých návštevách Michel nevedel odhaliť tajomstvo, ktoré očividne zaujímalo iba jeho. Čo sú to za dvere? Tie čo sú skoro stále zavreté? Prečo vchádzajú a vychádzajú iba muži? Keďže Michel bol chlapec zvedavý a len tak sa nenechal odradiť, pohár trpezlivosti pretiekol a on nazrel dnu. Takto Michel Marini spoznal šachový klub. Ale nie len taký obyčajný. Bol to KLUB NENAPRAVITEĽNÝCH OPTIMISTOV.

   To, že je človek optimista ešte neznamená, že je bez starostí. Pri týchto to totiž určite neplatilo. Takmer všetci boli utečenci z Ruska a iných krajín s komunistickým režimom. Odišli aby si zachránili holý život, opustili svoje rodiny a mali toho na rováši viac než dosť. Aj keď vo Francúzsku to nebolo len med lízať, nejako sa pretĺkali. Michel sa postupne okrem šachových pravidiel dozvedel aj iné veci. Spoznával príbehy a osudy ľudí, ktorí to v živote ľahké nemali a už od neho nič nečakali.

   Aj keď si Michel žil v relatívnom pohodlí a slobode, ani jeho život nebol prechádzka ružovou záhradou. Ako každá rodina, aj tá Michelova mala svoje muchy, svoje tajomstvá a svoju hanbu. K tomu sa pridávali problémy s kamarátmi, problémy v škole (hlavne s matematikou a dochádzkou), sklamanie z lásky. Neraz u svojich šachových priateľov hľadal radu a pochopenie a keď nič iné, aspoň sa mal vždy kam vrátiť.



   Román Klub nenapraviteľných optimistov je veľmi pozitívne hodnotený a oceňovaný nie len vo Francúzsku. Ja proti tomu nemám vôbec žiadne výhrady. V jeho prepracovanosti určite vidno sedem rokov práce pána Guenassia a už dlho som nečítala niečo, čo by bolo takto premyslené. Je pravda, že kníh tohto žánru som veľa nečítala, ale sama som na to po všetkých tých fantasy románoch nejako dostala chuť.

   Na knihe sa mi páčilo aj to, že príbeh sa odohrával vo Francúzsku a zväčša v samotnom Paríži. Vidieť tie francúzske názvy ulíc a mená mi robilo radosť a mala som naozaj super pocit z toho, že to viem prečítať (vo väčšine prípadov). Nemajte však obavy! Kľudne môžete aplikovať pravidlo čítaj ako vidíš. Vôbec nič sa nestane...

   V niektorých častiach sa mi zdalo, že kniha je až moc dlhá a že niektoré veci sú tam úplne zbytočne. Tento pocit sa však veľmi rýchlo vytratil po dočítaní, keď som si uvedomila, že všetko malo svoj zmysel.

    Rozmýšľala som aj nad tým, ktorý z členov klubu mi je asi najsympatickejší. Vyšlo mi to na Igora a Saša. Na záver ma však obaja celkom sklamali a nik tam nebol úplne bez viny. Asi o každom som si v nejakom momente hovorila, že sa zachoval úplne zle a tak trocha som ich odsudzovala. Myslím si však, že je to spôsobené tým, že nejde o žiadnych superhrdinov, ale o obyčajných ľudí, ktorí robia chyby stále. Obľúbila som si aj študentku literatúry Cécile, ktorej rovnako ako Michelovi vôbec nešla matematika. Ak je to aj Váš prípad, určite tu nájdete, tak ako ja, veľa vysvetlení a výhovoriek.

   Na záver by som možno upozornila, že v diele sa vyskytujú vulgarizmy. Ale ak som to prežila ja mala by asi väčšina ľudí...



Milí čitatelia,
dúfam, že knižka a recenzia na ňu Vás zaujala. Bavilo ma písať ju a budem veľmi rada ak som niekoho inšpirovala.
Tak či tak, prajem všetkým príjemné letné dni s dobrými knihami.
LuLa

OZVENA V TME

FRANCINE RIVERSOVÁ

VAROVANIE: Toto je recenzia druhého dielu trilógie " V znamení Leva".  Ak máte aj napriek tomu záujem prečítať si ju, odporúčam Vám najskôr recenziu prvého dielu Hals vo vetre. Alebo sa rovno pustiť do samotnej knihy?😉 Touto cestou sa ospravedlňujem za možné spoilery. 

Obsah:

   Asi nikomu sa nepáči pohľad na zomieranie milovanej osoby. Avšak prizerať sa brutálnej smrti v rímskej aréne, sprevádzanej neľudským krikom a smiechom divákov, revom vyhladovaných levov a nasiaknutej pachom krvi musí byť neznesiteľné...

   Hadašin život vyprchal pred Marcovými očami. Ten jeho pokračuje, no za veľa nestojí.Zo živého, krásneho a zvodného mladého Rimana sa stal zádumčivý, zarmútený muž, ktorého už nerozveselili svetské radovánky, ženy či zvrhlí priatelia. Hadašinou smrťou akoby zmizla aj časť Marcovej osobnosti.Nerozumel tomu. Ak existuje Boh, ktorému Hadaša tak verne slúžila,v ktorého neprestajne verila a ktorému dala prednosť pred ním, ako je možné, že zomrela takou strašnou smrťou v papuli obyčajného leva?  Neustále v sebe živil nenávisť k Rímu, Hadašinmu Bohu a svojej sestre Júlii, ktorú vydal na milosť a nemilosť jej spôsobu života. To ona niesla zodpovednosť za Hadašinu smrť. Avšak prvá životná tragédia mu pomohla otvoriť oči. Uvedomil si aj svoju zvrhlosť a nevšímavosť. Úplne znenávidel hry a začal sa čestne venovať svojím obchodom.  

" " Na tomto svete je dôležité len to, čo sa týka Pána. Preto sme tu, nemyslíš?"  " Čo tým myslíš?  " Hľadáš ho, alebo nie?"  " Hľadal som ho, ale zistil som, že neexistuje."  " Ako sa dokážeš tak dlho hnevať na niečo, v čo neveríš?" "

   Marcov smútok a nepokoj nedokáže vyliečiť ani úspech, ani peniaze a určite by to nezvládla ani zázračná liečiteľka Rafa, ktorá sa stáva slávnou v celom Efeze. Rozhodne sa nájsť Hadašinho Boha a získať odpovede na svoje otázky. Po Hadašiných stopách navštevuje Palestínu, stretáva zaujímavých ľudí a dúfa, že konečne nájde liek na svoju bolesť Tak sa začína jeho cesta do Palestíny, ktorá navždy zmení jeho život.

" "Všetci muži sú svojím spôsobom blázni," pozanamenal Ezra. "Túžia po niečom, čo nemôžu získať." " 

   Ako by sa však Boh mohol dať spoznať Rimanovi so zatvrdeným srdcom? Môže byť pohan použiteľný pre božie plány?

" A tak Marcus urobil, o čo ho Ezra žiadal. Uspokojil svoju hlbokú potrebu hovoriť o Hadaši a počas rozprávania o nej si vôbec neuvedomil iróniu svojho konania: rozprávaním príbehu o prostej judejskej otrokyni Marcus Lucianus Valerián, Riman, ktorý v nič neveril, hlásal evanjelium Ježiša Krista. "

   Pred Marcom sa objavuje jedna výzva za druhou. Jeho osud a životy jeho drahých v mnohom závisia od Rimanovej odhodlanosti, ale aj odvzdanosti, pokore a dôvere.

Môj názor:

   Koniec prvého dielu nebol celkom taký ako by som si ho predstavovala. Žiadny happy end a ani výhliadky naň. Druhá časť sa však začína rovnako pútavo a napätá atmosféra pretrváva až do konca. Aj napriek veľmi nákazlivému štýlu Francine Riversovej mi prečítanie knižky trvalo trošku dlhšie. Veľmi rýchlo som sa dostala do polky a potom som si dala takú trojtýždňovú prestávočku. Nebola som si veľmi istá, či sa na ten príbeh znova chytím, ale keď prišiel ten čas, nemala som najmenší problém. Tak rýchlo ako som sa dostala do prvej polky, tak rýchlo som sa prelúskala aj tou druhou.

   A čo je na tom teda také zaujímave?

 Určite to, ako je príbeh vymyslený. Neustále do neho prichádzajú nové postavy, znenazdajky sa objavujú staré, ich cesty sa rozchádzajú a prekvapivo prelínajú.

 Nie len táto, ale aj ostatné knihy od Francine Riversovej sú veľmi živé. Chcem tým povedať to, že vôbec nemáte problém predstaviť si daných ľudí, rozhovory a situácie. Asi by to malo byť samozrejmosťou, ale v niektorých knihách na mňa pôsobia hlavne dialógy veľmi umelo. V tomto prípade to však našťastie nehrozí.

 Ďalšia vec, ktorú na trilógii oceňujem, je historický kontext. Príbeh sa odohráva za čias Rímskej ríše, na pozadí udalostí, ktoré sa skutočne stali. Mňa história dosť zaujíma, ale myslím, že aj tým, ktorí dejepis až tak neobľubujú, je podaná zaujímavou formou.

   Musím priznať, že Francine sa so svojimi postavami zbytočne neprple a vôbec ich nešetrí. Veď predsa podhodila Hadašu levom a Marca v tom nechala samého! To ako kruto k nim pristupuje im však dodáva ľudskosť. Takmer počas celého príbehu Marcus zvádza veľmi náročný, zdĺhavý a únavný vnútorný boj s Bohom a aj sám so sebou. To však nie je nič nezvyčajné, lebo my to robíme každý deň. 

   Marca som si veľmi obľúbila no musím priznať, že na záver mi nebolo všetko jedno. Slzy zdesenia však postupne predsa len vystriedali slzy šťastia. Tento koniec bol náhradou za ten prvý. Som sním naozaj spokojná.😊💗

   Ostáva ešte posledný diel. Istý ako úsvit. Ak mám byť úprimná, veľmi sa mi do toho nechce. Autorka sa v ňom vracia k tretej hlavnej postave vystupujúcej v prvom diely, bojovníkovi Artretovi. Nemala som ho až tak rada. Trilógiu určite prečítam, len možno nie hneď. Budem veriť Francine, že to vymyslela dobre a že svoje rozhodnutie nebudem ľutovať.

Recenzia na túto knižku sa písala trošku ťažšie, no napriek tomu dúfam, že sa Vám bude páčiť a aspoň niektorých povzbudí prečítať si ju. Viem, že veľa ľudí už knižku čítalo, tak ak patríte medzi nich, určite mi napíšte aké z nej máte dojmy.

Prajem Vám všetkým krásny deň. 

Lula

KLAMÁRI

E. LOCKHARTOVÁ

 " Buďte rozhodní, nik nemá rád slabochov." " Nesadajte si dozadu, víťazi sedia vpredu." "Nikdy sa nesťažujte, ani nič nevysvetľujte."

    Dokonalý vzhľad. Výborné rénomé. Nepredstaviteľné bohatstvo. Sebavedomé vystupovanie. Vlastný ostrov.
   Dámy a páni, predstavujem Vám rodinu Sinclairovcov. Sú to potomkovia otcov pútnikov, pradávnych osídľovateľov Ameriky. Keď ich stretnete určite im budete závidieť. Srdečne sa na Vás usmejú, ale nečakajte úprimnosť. No varujem Vás, dávajte si pozor. Nič nemusí byť také ako sa Vám zdá. Sú to totiž Sinclairovci.

" Nezáleží na tom, že nám rozvody roztrhali srdcia, takže ledva bijú. Nezáleží na tom, že naše zverenecké fondy sú takmer prázdne a na kuchynskej linke sa povaľujú nezaplatené účty. Nezáleží na tom, že máme na nočných stolíkoch kopu liekov....Sme Sinclairovci. Nie sme chudobní. Nikdy sa nemýlime. "

   Cadence je najstaršia vnučka tejto veľmi vplyvnej rodiny. Každý rok sa stretáva so svojimi drahými tetami, starými rodičmi, a hlavne Klamármi, na rodinnom ostrove Beechwood. Nerozlučná štvorica "Klamárov", ktorú tvorí Cadence, Johnny, Mirren a Gat, sa počas letných prázdnin ocitne akoby v inom svete. Nádherné pláže, prepychové domy, dobré jedlo. Nikto si nevie a ani nechce predstaviť dni voľna inak.

   Nič príjemné netrvá naveky. Počas pätnásteho leta (keď má Cadence 15 rokov) sa niečo stane. Niečo veľmi zlé. Všetci vedia čo, jedine Cadence nie. Najhoršie je na tom to, že sa to stalo jej a jediné čo si pamätá je, ako ju našli vo vode. Nikto sa s ňou o nehode nemôže rozprávať. Na všetko si musí spomenúť sama.

   Od spomínaného nešťastia sa Cadencin zdravotný stav výrazne zhorší. Trpí migrénami a proti bolesti musí užívať veľmi silné lieky. Kvôli častému vymeškávaniu bude opakovať ročník. Najhoršie, však je, že šestnáste leto nemôže stráviť na Beechwoode. Tatko, ktorý ich aj s mamou opustil, ju berie na cestu po Európe.

 " Správaj sa normálne, a to hňeď. Okamžite. Pretože si normálna. Dokážeš to. "

   Prichádza sedemnáste leto. Cadence musí zistiť, čo sa stalo v tú osudnú noc. Prečo ju našli samú v mori? Prečo si na všetko musí spomenúť?

Môj názor:

   Jedného dňa sa ku mne dostali dobré ohlasy na túto knihu, ktoré ma namotivovali a rozhodla som sa dať jej šancu. Patrí k žánru young adult a musím sa priznať, že na túto literatúru mám niekedy dosť kritický názor. Vychádza jej veľmi veľa a je o tom istom. Veľa vecí ma v týchto príbehoch irituje, čo je niekedy dosť škoda, lebo mnohí spisovatelia sú nadaní, dokážu vymyslieť pútavý príbeh s dobrou zápletkou. Lenže píšu tak aby sa to páčilo a veľmi často to podľa mňa úplne pokazia.

No ale ako sa vraví, aj motyka môže vystreliť. Presne to sa stalo aj v tomto prípade a ja môžem povedať, že táto kniha sa mi naozaj veľmi páčila.

   Keďže väčšina deja sa odohráva počas leta a na prázdninách, kniha je ideálna na toto obdobie. Taktiež nejde o nič ťažké a príbeh sa číta veľmi rýchlo.

   Zaujala ma aj téma. Veď kto má bežne vlastný ostrov a zazobaného starého otca? Tento spôsob života sa mi však vôbec nepáčil a v niektorých názoroch som sa zhodla s Gatom. Z Klamárov sa najviac vedel zamyslieť. Možno preto, lebo do rodiny nepatril úplne a cítil, že ostatní sa k nemu správajú trochu inak. Tak viac s odstupom. Videl aj inú stránku života, nie len bohatstvo a luxus.

" Netoleruj zlo, ktoré môžeš zmeniť. "

                                                                                             (Gatovo motto) 

Keď už sme pri postavách, nedá mi nespomenúť Johnnyho. Bol to typický pubertiak, čo má skoro všetko na háku a samozrejme, všetko musí prihlúplo komentovať. Dosť som mala rada jeho humor. Avšak myslím si, že v skutočnom živote by som sa naňho pozerala inak a asi by mi dosť liezol na nervy.

" Nejedz nič, čo je väčšie než tvoj zadok"

                                                                                             (Johnnyho motto) 

   V knihe bolo veľmi dobre zobrazené, že peniaze nie sú všetko a vôbec nám nezaručia šťastie. Rodiny všetkých troch Sinclairovských dcér sa rozpadli, keď sa rozpráva o dedičstve brat nepozná brata a  sestra sestru. Neopodstatnené hádky ničia všetkých členov rodiny bez rozdielu, deti sú manipulované vlastnými rodičmi, ktorí sledujú len vlastné záujmy. Ľudia sa nepoučia. Nezmyselné spory pretrvávajú až kým sa nestane niečo naozaj zlé, čo sa nedá vrátiť späť. 

" Buď trochu láskavejší, než musíš. "

                                                                         (Mirrenino motto)

   Najviac zo všetkého sa mi páčil záver. Musím povedať, že som to vôbec nečakala. Veľmi ma to prekvapilo a o to to bolo lepšie( neviem veľmi dobre predvídať dej..). Ale čo ja viem, Vám sa možno tak páčiť nebude. Skoro som sa rozplakala a to ja pri knihách veľmi nezvyknem, takže, slabšie povahy, pripravte si vreckovky!

" Vždy robte to, čoho sa bojíte. "

                                                                               (Cadencino motto)

Milí čitatelia. Ďakujem, že ste venovali čas aj tomuto článku. Dúfam, že Vás knižka zaujala, a že niekto z Vás sa možno rozhodne prečítať si ju. Dúfam, že v takom prípade Vás nesklame. 
Nech už čítate čokoľvek, prajem pekný deň a príjemné strávené leto.

LuLa

P.S. Ospravedlňujem sa za zníženú kvalitu fotografie. Kvôli zlému počasiu sa nedá fotiť vonku, takže svetelné podmienky sú slabšie.

NÁJDEM SI ŤA

JOANNA CONNORS

" Povedal, že si ma nájde.Možno si nájdem ja jeho."

   Mnohým sa to stalo. Mladým aj starším. V minulosti, ale aj dnes. Tým nerozumnejším, ale aj takým, čo v tom boli úplne nevinne. Ženám neznámym, no zrazu tým najbližším osobám.
Radí sa medzi ne aj Joanna. Bola znásilnená tak ako mnohé pred ňou a po nej. Svojmu príbehu však dala nie až také bežné smerovanie. Rozhodla sa všetko nahlásiť. Na to nenájde odvahu každý. Toto rozhodnutie jej prinieslo isté benefity, ale aj nejeden temnejší okamih. Teraz pred nami stojí kniha rozprávajúca ako autorku a jej ďalší život ovplyvnil tento ohavný a odsúdeniahodný čin.

" Každý si v živote nesieme nejaké bremeno, žiaľ, sklamania, ktoré nie sme schopní zmeniť. Ale dokážeme ich odľahčiť, ak ich nebudeme skrývať,ak sa ich nebudeme pokúšať nosiť sami a potichu."

Obsah:

   Joanna je úplne bežná americká žena. Spolu so svojím manželom sa živia žurnalistikou a ich život nie je ničím výnimočný. To sa však závratne zmení jeden teplý letný večer. Komu by napadlo, že práca na článku o univerzitnom divadle môže byť životu nebezpečná a že sa môže skončiť veľkým nešťastím?
Asi nikomu a to znamená, že ani Joanne nie. Avšak, stalo sa. Joanna bola v ten osudný teplý letný večer v opustenom divadle znásilnená. Násilníkovi prisahala, že to nenahlási. Lenže hneď prvému strážnikovi, ktorého v campuse stretla, podala hlásenie o čine, ktorý bol na nej spáchaný.

   Muž bol zadržaný hneď na druhý deň, prekvapivo (alebo možno ani nie), na tom istom mieste. V areáli univerzity. Nasledovali roky súdnych procesov, vypočúvania a svedčení, až sa nakoniec poškodená dovolala spravodlivosti.

" Nič sa skutočne nestane, kým sa to nestane tebe. "

   Aj keď Joanna za podpory manžela a rodiny súdny spor vyhrala, následky si vyberali ešte veľmi dlho privysokú daň. Traumatický zážitok sa podpísal na jej psychike, zasiahol jej pracovný aj  rodinný život na dlhé roky a výrazne ovplyvnil výchovu jej detí.

" Preto som ti bola stále za zadkom. Preto vo mne ustavične bilo na poplach, preto som narobila toľko kriku okolo každého škrabanca a odreniny, preto som za každou návštevou u kamaráta videla možný únos. Chcela som, aby si vyšla svetu v ústrety a žila odvážne, ale bojím sa, že svojou výchovou som ťa skôr naučila mať zo sveta strach a nikomu nedôverovať. "

   Väčšina obetí sa zvyčajne pýta: " Prečo ja? ". Joanna si však kládla ešte inú otázku: " Prečo on? "
Prečo sa ich cesty stretli? Čo viedlo toho muža k znásilneniu neznámej ženy?
S novinárskou vytrvalosťou a schopnosťou vypátrať to, čo človek momentálne potrebuje sa Joanna pustila po stopách Davida Francisa. Vypátra a navštevuje rôznych rodinných príslušníkov a zoznamuje sa s jeho dectvom, mladosťou a okolnosťami, ktoré ovplyvnili jeho život.

Môj názor:

   Joannin príbeh bol prvý, ktorý som čítala vrámci čitateľskej súťaže, ktorú aj na našej škole usporadúva vydavateľstvo Absynt. Tieto knižky sú písané jednoduchým a polopatistickým štýlom. Ich zámerom nie je prebudiť v každom básnického ducha a vyvolať umelecký zážitok. Chcú podať svedectvo o udalostiach, ktoré sa skutočne stali a o životoch ľudí, ktorí skutočne žili. Myslím, že to je jedným z dôvodov, prečo sa mne a aj iným čitateľom tieto knihy čítajú veľmi rýchlo.

   Veľmi obdivujem autorkinu odvahu a podporu jej manžela a rodiny počas vyšetrovania a pojednávaní. Rozprávať raz o takejto udalosti musí byť veľmi ťažké, nie to opakovať celý príbeh nespočetne veľakrát a nakoniec o tom aj napísať knihu. Naozaj si neviem predstaviť (a ani nechcem), čo by som v takejto situácii robila ja.

" Je jedno, kam sa človek uberá, musí sa zmieriť s tým, že katastrofa bude jedným zo štandardov jeho cesty. "

   Toto bola jedna z kníh, kde som si okrem odvahy a iných dobrých vlastnosti, ešte viacej uvedomovala tú zlú, poznačenú a zvrátenú stránku ľudských bytostí. Veľkú časť knihy tvorilo pátranie po rodine a živote Davida Francisa. Poviem Vám, tým deťom som naozaj nezávidela. Je pre mňa nepochopiteľný prístup rodičov, zaobchádzanie, životné podmienky a domáce násilie, ktoré na všetkých zanechali nezmazateľné stopy. Už zase som mala možnosť uvedomiť si svoje šťastie, ktoré som si ničím nezaslúžila.  Nie každý dostal možnosť vyrastať s dobrými rodičmi, študovať a robiť to, čo ho baví.

" Viete, mne nevadí povedať o tom, že som sedel. Veľa ľudí by na svoju minulosť najradšej zabudlo, ale podľa mňa je to chyba. lebo keď zabudneš, odkiaľ si prišiel, môže sa ti stať, že tam skončíš zase."

   Medzi negatíva tohoto diela by som v prvom rade zaradila veľmi detailné, naturalistické a dosť nechutné opisy. Ďalej bolo pre mňa po dlhšom čase celkom mätúce pátranie po Davidovej rodine. Vo všetkých tých menách a rodinných vzťahoch som sa chvíľami trocha strácala. Veď viete. Môjho koňa otca brat. Všetci to poznáme...

   Posledná vec, ktorej mi je asi najviac ľúto (teraz budem trocha spoilerovať), je to, ako to dopadlo s Joanniným manželstvom. Podrobnosti rozvodu až tak neopísala, ale každopádne ma to sklamalo.




 Milí čitatelia. Ďakujem, že ste si prečítali aj tento článok. Viem, nejde o žiadnu veselú knižku, ale myslím, že raz za čas si musíme prečítať aj niečo také. Neutekať len do sveta fantázie a veľkých hrdinov so super schopnosťami. Tí najväčší sa totiž nachádzajú medzi nami a ani o tom nevieme. Aj toto je cesta, ako sa o nich môžeme dozvedieť. Taktiež máme možnosť uvedomiť si, že napriek všetkým problémom tu sú ľudia, ktorí prežívajú väčšie trápenia ako sú tie naše.

Majte krásne slnečné dni plné pohody a užívajte si ich so svojimi blízkymi, a samozrejme, dobrými knihami😉📚 .

LuLa

BookHaul

január-jún 2018

 Ahojte všetci!

V tomto článku sa Vám nechystám predstaviť len jednu knihu. Bude ich rovno sedem. Chcem sa s Vami podeliť o diela, ktoré do mojej knižnice pribudli v priebehu prvého polroka 2018. Viem, sedem kníh nie je moc, ale aspoň nebudete mať veľa čítania. Možno😉. A ktovie? Možno práve niekoho z Vás jedna z týchto kníh záujme a spríjemní letné dni.

Obyčajná tvár-R.J. Palaciová

 S touto knihou som sa prvýkrát stretla na YouTube vo videu jednej francúzskej booktuberky. Už z jej opisu ma veľmi zaujala a keď sa aj do slovenských kín dostal podľa nej natočený film, neodolala som a knižku som si kúpila.

 Príbeh rozpráva o chlapcovi, narodenému s mnohými genetickými poruchami, ktoré sa odrazili na výzore jeho tváre. Je jasné, že táto rodina nikdy nežila a ani nebude žiť normálny život. Stále sa však o to treba aspoň pokúšať. Preto August prvýkrát nastupuje do normálnej školy. Knižka opisuje jeho prvý školský rok, všetky ťažkosti, prekážky, ale aj priateľstvá a skvelé zážitky.

 Knižku som už stihla prečítať a musím povedať, že patrí medzi jeden z mojich najlepších knižných objavov tohto roka. Prednedávnom som videla aj film, ktorý má tiež oslovil. Ak hľadáte typ na rýchle, ľahké, pútavé a miestami dosť dojímavé čítanie na toto leto, vrelo odporúčam.

Ak Vás knižka zaujala, moju recenziu si môžete prečítať na tomto blogu.

Svadobné šaty - Rachel Hauck

   Táto knižka vyšla koncom minulého roka a ja som ju v apríli dostala na narodeniny (áno, vypýtala som si ju😉).  Príbeh je poskladaný zo životov štyroch žien, ktoré sú navzájom prepojené, tak trochu nezvyčajne, jednými svadobnými šatami. Každá z nich musí čeliť určitej životnej situácií a dobe, v ktorej žije. Na záver je vysvetlený symbol svadobných šiat a kniha odhaľuje skryté posolstvo.

 Príbehom som sa prelúskala naozaj rýchlo. Je napísaný formou viacerých dejových línií, ktoré sa striedajú. Tento spôsob mám celkom  rada, ale vie naštvať, keď s nádejou a napätím obraciate stranu a zrazu zistíte, že si ešte musíte počkať, lebo spisovateľ si začal riešiť problémy inej postavy. Na porazenie! Okrem toho, kniha je plná vážnych aj vtipných momentov, rôznorodých postáv, nádeje a svedčí o Božej prítomnosti v našich životoch aj keď si to často neuvedomujeme.

Ak Vás oslovil aj tento titul, ponúkam Vám moju recenziu.

Hry o život - Suzanne Collinsová

 Tento veľký bestseller neobišiel ani mňa. Skvelé čítanie. Celú trilógiu som prečítala keď som mala asi štrnásť a už dlhšie som sa pohrávala s myšlienkou knižku si kúpiť. Raz som ju na internete objavila za dosť dobrú cenu, a tak sa aj Hry o život ocitli na mojej poličke. Som naozaj veľmi rada, že knihu mám. Málokto vymyslel a prepracoval tak úžasný príbeh, ako je osud našej spoločnosti v krajine Panem. Od knižky sa nedá odtrhnúť a som si istá, že takmer každý kto s čítaním začne, sa šťastne dopracuje do konca. A to aj napriek hrúbke a nemalému počtu strán. Určite mi dá veľa čitateľov za pravdu, ale kľudne by som si vypočula aj iný názor. 

 Ako to už zvyčajne býva, úspešná kniha sa časom dočká aj filmového spracovania. V tomto prípade však nebudem až taká optimistická. Podľa môjho názoru, film určite nedosahuje kvalitu knihy. Prvý diel sa mi ešte celkom páči. Ale ten zbytok... Po pravde, ani som všetky tie časti nevidela. Na poslednej Drozdajke som bola v kine a myslím si, že sa to dosť podobalo na hocijaký americký triler. Nie je to úplne zlé, ale nič extra.

Les passeurs d'histoires - Mechthild Glaser

 Samozrejme, že do mojej knižnice nepribudli len knihy len v slovenskom jazyku. Dovoľte mi predstaviť Vám moju francúzsku novinku a tou sú Prevádzači príbehov (áno, viem, že to znie úplne nezmyselne, ale naozaj neviem ako inak by som to preložila). Z tejto knižky sa stal môj ďalší narodeninový darček. Pôvodne som však o ňu prosila moju kamarátku z Francúzska, keď ku mne mala prísť vrámci výmenného pobytu. Narazila som na ňu náhodou na Amazone a nejako ma zaujala. Povedala som si teda, že to skúsim.

   Priznám sa, že som ju ešte nečítala. Z obsahu som vyrozumela a dozvedela sa, že ide o dobrodružný román, v ktorom hlavné postavy dokážu preniknúť do svetovo známych svetových príbehov ako Alica v Krajine zázrakov, Peter Pan či Oliver Twist. Myslím si, že to bude naozaj super. Veď kto by nechcel stretnúť králika v bielej veste s vreckovými hodinkami či padnúť veľkou králičou norou?

Čo sa deje na lúke? - Magduša Klocháňová

   A teraz z iného súdka. Troška iný žáner pre troška inú vekovú kategóriu. Viete, mne tak veľmi chýba moje detstvo...

Ale nie, robím si srandu. To však neznamená, že táto pidi knižka nemá pre mňa žiadnu cenu. Práve naopak. Som veľmi rada, že ju mám, lebo jej autorka a ilustrátorka sú naša blízka rodina. A mne sa ušiel jeden výtlačok aj s venovaním.

   Detský čitateľ sa na jej stránkach prostredníctvom krátkych básničiek a pekných farebných obrázkov zoznamuje so zvieratkami a rastlinkami a hmyzom a všetkým možným, čo môžeme nájsť na našich lúkach. A aby sme všetko nerobili len tak pre zábavu, na konci knižky nájdeme "Úlohy pre šikovné deti", kde si môžeme overiť ako pozorne deti knihu čítali a čo všetko sa naučili.

Kroniky Narnie, Čarodejníkov synovec - C.S. Lewis

   Och, Narnia. Vyrastala som na nej spolu s Harry Potterom. Často som sa dokonca nevedela rozhodnúť, ktorá z týchto dvoch sérii je lepšia. raz sa moje sympatie nakláňali bližšie k jednej, inokedy k druhej. Žrala som knihy, filmy, hudbu, proste všetko. Stále ma to bude baviť. Tak ako pri Hrách o život aj v tomto prípade som si hovorila, že by sa patrilo mať všetky tieto príbehy pohromade. No a znovu som našla na internete knihu za dobrú cenu a využila som jedinečnú príležitosť. 

  Tým, ktorí ešte nemali tú česť Narniu navštíviť môžem odkázať len jedno: Vykašlite sa na "Na vine sú hviezdy" alebo hocičo, čo práve čítate a využite tento letný čas na zoznámenie sa s Aslanom, Lucy, Petrom, Edmundom, Susan a všetkými úžasnými ľuďmi. Zaskočte si na čaj k Pánovi Tumnusovi a odvážne bojujte proti Bielej čarodejnici, Lordovi Mirazovi a všetkým ostatným netvorom. Zarezervujte si lístky na lukratívnu plavbu loďou Ranný pútnik, no nezabudnite si meč, ten sa Vám určite zíde. No a posledný boj? Ten každého z nás ešte len čaká. Dúfajme, že sa skončí našim víťazstvom.

Nenechajte sa odradiť, ak Vám moje chválospevy nedávajú význam. Kto prečíta, ten pochopí.

   Mimochodom, môj obľúbený diel je šiesty: "Strieborná stolička". Nenahnevala by som sa, keby ho sfilmovali. Ale museli by to spraviť dobre.

   Mojím malým snom a výzvou je, získať do konca roka 2018 všetky diely tejto neskutočnej série. Prvý už mám. No a vzhľadom na to, že ešte budem prídu meniny a Vianoce... Mami, tati, ak toto náhodou čítate, viete, čo by ma asi potešilo. Len sa ma vždy spýtajte, ktorý diel je momentálne na rade😊.

The Beatrix Potter Collection - Beatrix Potter

Volume one

   Prvá poznámka: Toto nemá nič spoločné s Harry Potterom.

   A toto je môj najnovší prírastok. Knihu som si kúpila počas koncoročného výletu v Prahe. Jej autorkou je Beatrix Potterová, jedna z najznámejších a najobľúbenejších britských detských spisovateliek. Áno, viem. Ďalšia knižka po anglicky, ktorá je určená deťom. Odpoveď je stále rovnaká: " No a čo!"

   Náhodou, na túto knihu sa veľmi teším. Myslím, že príbehy budú veľmi milé a aspoň si znova budem môcť precvičiť angličtinu. Aspoň trocha...

   Ďalší dotaz: táto je dokonca s obrázkami😂.

Milí čitatelia, dúfam, že tento článok Vás aspoň trochu zaujal. Už dlho som ho plánovala napísať a musím povedať, že deliť sa s Vami o moje knižné novinky ma naozaj bavilo. Aj Vy radi chodíte do kníhkupectiev, knižníc, alebo na knihy utrácate na internete? Ktorá kniha v blízkej dobe potešila Vás?

Prajem Vám pekné a slnečné letné dni pri mori, na horách,s rodinou či s priateľmi...a samozrejme, dobrými knihami📚.

LuLa

SORBETOVÉ DIEVČA

CLAIR HENNESSYOVÁ

Štíhla. Dokonalá. Zdrvená.

" Annabel, rozmýšľala si niekedy...že máš možno trochu problém s jedlom?"

   

   Na túto otázku už Annabel McCormacková neodpovie ani keby chcela. Jej čas sa už totiž minul, vypršal. Príčinou veľmi predčasnej smrti tohoto mladého dievčaťa bola mentálna anorexia. Aj keď ju už jej telo teraz nemusí trápiť, od ľudských starostí ušetrená nie je. Na Zemi má ešte isté povinnosti...

   

" Ak by zomrela na rakovinu, to by sme sa dozvedeli. Bola by jej venovaná bohoslužba alebo by sa niekde objavilo aspoň oznámenie-ale nemáme vo zvyku hovoriť o hlúpostiach, ktorými dievčatá škodia sami sebe. Sme radšej ticho. Dúfame, že to upadne do zabudnutia."

 
   Julia Jakobsová je na prvý pohľad normálna, usilovná, bezproblémová stredoškoláčka. Jedna vec je však istá: Júlia je tučná. Ak si to podvedome uvedomujú ľudia v jej okolí, Annabel už musia musia pred očami (ak by nejaké mala) svietiť všetky červene kontrolky.

   Tak toto má byť jej úloha? Pomáhať chudnúť dievčaťu netušiacemu, čo je to disciplína v jedle? Áno, Annabel má svoje overené spôsoby, tie vždy fungovali. Jej vnútro a myslenie je stále poznačené chorobou a svoje myšlienky a pohnútky sa snaží vsugerovať aj Julii. Aj keď to nejde tak ľahko, veci postupom času začínajú naberať spád...

   Okrem vnucovania záludných nápadov má Annabel možnosť s Juliou prežívať jej každodenný život. Jej stav jej dovolí nahliadnuť do Juliiných myšlienok. Tým Annabel objavuje spomienky a zisťuje, že problémy majú omnoho hlbšie korene ako sa zdá.

   Aj keď mysle ostatných živých sú pre Annabel prístupné, jej rodina a bývalý domov sú zakonzervované v pre ňu neprístupnom vákuu. Annabel však musí nájsť spôsob ako to zmeniť...

Môj názor:

   Hneď prvá vec: táto kniha je úplná fikcia. Aby sme si rozumeli tak objasňujem, že to myslím ohľadom mŕtveho dievčaťa, ktoré plní úlohy istej "šéfky" (tak ju v knihe Annabel volá), príde naspäť na Zem, prenasleduje svojích bývalých rovesníkov a spolužiakov a vnukuje im svoje názory. Pozor!!!!

To čo však nie je vymyslené, je fakt, že aj v dnešnej dobe mladé dievčatá a ženy zomierajú na podvýživu a mnohé si už z rôznych dôvodov nevedia vytvoriť zdravý vzťah k jedlu. Je to veľmi citlivá téma, v ktorej sa treba hýbať veľmi opatrne. Väčšina ľudí to nevie, takže najčastejšie sa tvária, že sa ich to netýka a neurobia vôbec nič. Avšak to,že si pred tým budeme zakrývať oči, nezmení fakt, že ľudia trpiaci poruchami príjmu potravy stále naozaj existujú a potrebujú pomoc.

"...ale toto je idiotská choroba, ktorá núti ľudí myslieť si sprostosti. Nedá sa s ňou žiť. Núti ľudí aby sa do seba uzatvárali a mali svoje tajomstvá, zabraňuje im požiadať o pomoc, ba dokonca čo i len pomyslieť si, že pomoc potrebujú."

   Dobre, ale teraz späť ku knihe. Celkom som sa naštartovala a asi by som sa vedela rozpisovať na margo tohto problému dlhšie, ale to nie je mojou úlohou. A taktiež nemám právo nikoho obviňovať.
Knižka sa mi čítala rýchlo a ľahko . Jej časti sú originálne rozdelené podľa mesiacov v roku a krátky rozsah kapitol mi napomohol k tomu dobre známemu:" Ešte jednu poslednú kapitolu..."(všetci vieme ako to vždy dopadne...).

   V ďalšom rade by som, aj keď trochu nezvyčajne, rada prešla na mínusy tohoto diela.

   Jedna z vecí, ktorá má vyrušovala, bolo popieranie existencie Boha a celkový pohľad na posmrtný život. Viem. Je dosť možné, že práve teraz minimálne polovica ľudí zavrela tento článok, ale čo už. Je to môj názor a v súlade s princípmi našej demokracie, využívam svoje právo vyjadriť ho vo svojom článku.
Samozrejme, boli tam aj iné uletenosti, ale nechám na čitateľa aby si na to utvoril vlastný názor.

  Ďalšia otázka, ktorá vo mne dlhú dobu rezonovala, bola: "O čo vlastne v tejto knihe ide??? Chcú z nás všetkých spraviť anorektičky či čo?"
Áno, dosť dlho som z toho mala takýto pocit a nevedela som ako sa to asi skončí. Bola som si istá, že ak má kniha niesť nejaké posolstvo a mať výchovný charakter, musí niekde nastať zvrat v Annabellinom alebo Juliinom myslení...a za to by som ruku do ohňa nedala. Z deja v tomto bode už viac prezrádzať nebudem, ale zaručujeme Vám, že je dosť zaujímavé sledovať vývoj postáv a príbehu vplyvom rôznych situácií a okolností.

   Väčšinou si v každej knihe vyberáme svojích favoritov. Obľúbené postavy, ktoré nás zaujali, inšpirovali, občas sa do nich zamilujeme, prežívame s nimi ich problémy, smejeme sa s nimi, no a keď spisovateľ nevie, čo so sebou, a jednoducho nášho obľúbenca, len tak, z dlhej chvíle zabije, ideme si oči do vankúša vyplakať. V tomto prípade to tak nebolo. Nejako som si nevedela vybrať a nebolo to tým, že všetci boli úplne svetoví. Práve naopak. Na jednej strane Annabel, dievča čo sa vyhlasovalo na smrť, a na druhej Júlia, ktorá sa už odnaučila hovoriť jedlu nie a jej konanie tiež nie je ideálne. V takomto prípade, keď vidíte, že ani jeden postoj asi nebude správny, je dosť ťažké vybrať si, ale aj súdiť. Veď kto z nás sa nikdy nedostal do problémov?!

"Pozri, veď všetci to tak trochu robíme, a to každý deň. Tvárime sa, že nemáme nijaký problém a že je všetko v poriadku. No nie je."

    Napriek všetkému musím uznať, že kniha má naozaj bavila. Nedala sa len tak ľahko pustiť. A nakoniec sa predsa len možno dopracujeme k myšlienke, že telesná krása nie je to najdôležitejšie...

   Na záver len také malé upozornenie. Nech by boli Vaše úmysly akékoľvek šľachetné, neponúkajte túto knihu ak máte podozrenie, že Vaša kamarátka, sestra, frajerka, spolužiačka, alebo ktokoľvek iný môže mať problémy s príjmom potravy. Môžete narobiť viac škody ako osohu...

   Milí čitatelia. Ďakujem za Vašu trpezlivosť a čas, ktorý ste venovali tomuto článku. Veľmi si to vážim. Dúfam, že sa Vám aspoň trochu páčil aj keď uznávam, že bol poriadne dlhý...
Prajem Vám všetkým krásne leto a príjemné chvíle strávené s dobrou knihou.

LuLa

THE HUNCHBACK OF NOTRE-DAME

originál VICTOR HUGO

upravené DEANNA McFADDEN

   Hovorí sa, že keď s človeka vyžaruje vnútorná krása, na tej fyzickej až tak nezáleží. Nebudeme si však klamať. Chudák Quasimodo! Aj keby bol stelesnením svätosti, jeho nádeje na potencionálny vzťah sa pohybujú v hodnotách hlboko pod nulou. Pekné a aj veľmi smutné je, že si to sám uvedomuje. Ale srdcu nerozkážeš a zvonár z Notre-Dame sa zaľúbi. No nie je jediný. Krásna Esmeralda počarovala nejednému mužovi vrátane striktného kňaza Frolla a prelietavého kapitána stráže Phoebusa...

   Tak, toto na úvod k dielu Notre-Dame de Paris( Chrám matky božej v Paríži) od Victoria Huga, ktorý som, len tak mimochodom, ešte nečítala.(No pekne! A ty si študentka francúzskej sekcie?!). THE HUNCHBACK OF NOTRE-DAME je totiž skrátená, zredukovaná, upravená, cca 150 stranová verzia pôvodného(omnoho dlhšieho) románu. Je to pre mňa už druhé dielo prečítané v anglickom jazyku. Áno, zase sa jedná o knihu pre mladšie vekové kategórie, ale ako som už pri Matilde spomínala, niekde začať treba. Mení to však situáciu a celkový dojem z diela, takže aj v tomto článku postupujeme trocha inak ako obyčajne.

   Táto verzia bola vytvorená pre mladších čitateľov s cieľom oboznámiť ich s klasickými dielami. Asi si myslia, že keď sú deti mladšie a prečítajú si takúto zredukovanú verziu, po prvé-budú sa cítiť dôležito a po druhé-v budúcnosti budú mať väčšiu chuť spoznávať krásy klasickej literatúry a nebudú to pokladať za úplnú katastrofu a istú smrť. Či to funguje Vám povedať neviem. Ja som si takéto knihy nikdy nečítala, a predsa som si cestu ku klasike našla. Netvrdím však, že niekomu to nemôže pomôcť. Každý čitateľ je iný. To čo však z toho vyplýva pre mňa je, že dej ma vôbec nezaujal. Asi aj preto, že príbeh z časti poznám, viem približne, čo sa má stať a ako to má skončiť. Toto bolo fakt zjednodušené (asi to budem čítať svojím deťom, keď budú mať tak 7 a budem chcieť aby niečo vedeli po anglicky...). Pýtate sa teda, prečo som to nenechala tak? Odpoveď je jednoduchá: práve kvôli tej angličtine.   

   Úroveň jazyka nebola až taká vysoká, takže to pre mňa bolo zvládnuteľné. Nemôžem však povedať, že mi to nič nedalo a že nič nové som sa nenaučila. To určite nie! Som si istá, že čítanie bolo pre mňa prínosom.

   Ako by som to teda zhrnula? Ak by som zatiaľ mala porovnať tieto (až) dve diela, čo som po anglicky prečítala, určite sa mi viac páčila Matilda. Nebudem ju bližšie rozoberať, jej recenziu môžete nájsť nižšie na tomto blogu.

   A čo bude ďalej?
Popri čítaní a recenzovaní normálnych kníh sa určite raz za čas pustím aj do nejakého jednoduchého anglického úletu. Uvidíme ako sa to vyvinie a k čomu sa dostanem...


   Ďakujem čitateľom, čo si tento článok dočítali do konca, ale aj tým, ktorí si prečítali nadpis a pozreli obrázok. Ak ste náhodou nadobudli pocit, že mám problém s klasickou literatúrou, dovoľte mi vyvrátiť ho, lebo proti nej vôbec nič nemám...(ak budete chcieť, môžem dať o tom článok😉)
A čo Vy?
Aké je Vaše obľúbené klasické dielo? Ako ste sa k tejto literatúre dostali? Alebo ju nečítajte vôbec?
   Ak poznáte nejaké dobré anglické knižky, sem s nimi, a ak máte akýkoľvek dotaz na to, čo bolo napísané v tomto článku, neváhajte a píšte do komentárov😉.

Prajem Vám všetkým krásne júnové dní a čo najlepšie čitateľské dojmy a zážitky.🌞

Lula