More, more, všade samé more...

alebo...

(Kým prišla búrka-Tami Oldhamová Ashcraftová a Susea McGearhartová)

počet strán: 226

   Kto z nás Slovákov po tom aspoň raz nezatúžil? Byť neustále obklopení nepredstaviteľnou masou vody. Každý deň sledovať ako slnko stúpa alebo v posledných minútach dňa mizne za tak vzdialeným horizontom. Vdychovať soľou presýtený vzduch a cítiť nespútanú slobodu vetra pohrávajúceho sa s vlasmi. Všetko pokrýva vlna romantiky a nostalgie, až kým nepríde búrka. Vtedy sme radi, že môžme sedieť doma, uväznení vo vnútrozemskom štáte v srdci centrálnej Európy...

   Môžeme povedať, že Tami Oldhamová asi naozaj vedela, čo je dobré, keď krátko po maturite odišla do Mexika a začala žiť svoj život podľa seba, svojich predstáv a snov. Láska k moru sa neprejavila len v surfovaní. Tami bola odvážna mladá žena činu, v prístave sa priučila rôznym prácam v lodenici, natieraniu lodí a v prvom rade, jachtárčeniu. Spoznala mnohých ľudí, a čo je ešte lákavejšie, toľko nových, exotických a nádherných miest. Popri svojej práci určite čisto náhodne spoznala mladého impozantného muža. Všetci vieme, ako to asi dopadlo...

Áno, lodný uzol sa pomaly, ale isto omotával okolo mladej dvojice, až ju celkom spojil. Spoločné záujmy, skúsenosti a práca im len vháňali vietor do plachiet. 

   Osudné dobrodružstvo, do ktorého sa spoločne pustili, sa začalo 22. septembra 1983. Úlohou Tami a Richarda bolo bezpečne previesť jachtu Hazanu z Tahiti do kalifornského San Diega. Vyzeralo to na perfektný výlet a mesiac spoločne stráveného času na mori. Musím však sklamať všetkých optimistov a romantikov očakávajúcich happyend. Hazana sa do Kalifornie nedoplavila.

  

   Tak tak... More nie je len pekné a tajomné, ale vie byť aj poriadne nepredvídateľné a náladové. V jednom momente vám na hlavu pečie slnko a v druho bojujete o holý život. Niečo veľmi podobné postihlo Tami a Richarda. Ich jachta sa dostala do cesty Raymondovi, hurikánu, ktorý Richarda navždy zmietol do vĺn oceánu. Tami sa podarilo v poslednej chvíli ukryť v podpalubí, čím si hlavne Richardovou zásluhou zachránila život. Avšak cena, ktorú zaň dala, bola príliš vysoká...

   Po prebratí z bezvedomia sa pre Tami začali dni plné strachu, zúfalstva, pocitu viny a boja o prežitie. Siahla až na dno svojich vedomostí, fyzických aj psychických síl. To všadeprítomné more už nepôsobilo upokojujúco. Jedinou možnosťou bolo zúžitkovať všetko, čo sa dalo, a bojovať. Bojovať, bojovať až do konca...

Môj názor:

   Knihu Kým prišla búrka som objavila asi pred trištvrte rokom v kníhkupectve a hneď som ju zaradila do zásuvky s názvom " To je peckaaa!!! Musím si to prečítať!!!" Podľa čoho som takto súdila? Podľa obalu, samozrejme. Podotýkam, že verzia, s ktorou som mala tú česť zobrazuje záber z rovnomenného filmu z roku 2018.  V mojom nadšení mal určite prsty aj názov, alebo lepšie povedané, jeho preklad. No uznajte: Kým prišla búrka má naozaj niečo do seba.

ALE! ALE! ALE! ALE! ALE! ALE! ALE! ALE! ALE! ALE! ALE! ALE! ALE! ALE! ALE! ALE!

(väčšinou vždy nasleduje nejaké ALE!)

   Asi sme sa dostali k prípadu, kedy je na mieste povedať: "Nie je všetko zlato, čo sa blyští.", alebo ak by sme veľmi chceli, tak aj "Nesúď knihu podľa obalu!"...

   Prvým iritujúcim faktorom sa stalo prelínanie deja. Tento jav mi nikdy nespôsoboval väčšie problémy, práve naopak, celkom mi vyhovoval. Tentokrát mi to miestami prišlo naozaj divné a zo začiatku trošku chaotické. 

   Najhorším prvkom v celkovom prerozprávaní príbehu však boli OPISY JACHTÁRČENIA, VÝBAVY A OVLÁDANIA PLACHETNICE! Toto bolo pre mňa miestami jednoducho neznesiteľné. Dve strany postupu, ako merať polohu lode pomocou slnka a sextantu, či siahodlhý opis rôznych plachiet, mi naozaj dávali zabrať. Skúste čítať niečo, čomu vôbec nerozumiete, a tým pádom si to neviete predstaviť. Tu však treba poznamenať, že ja som totálny laik a úplne nezainteresovaný človek, ktorému veľmi nepomôžu ani vysvetlivky lodnej terminológie na konci knihy. Profíci by si možno knihu užili úplne inak. V takýchto chvíľach bolo pre mňa už spomínané striedanie deja priam vykúpením a bola som rada, že aspoň na chvíľu môžem premostiť do roviny dynamickejšieho deja.

   Aby to nevyzeralo tak, že dielo sa stalo terčom mojej celotýždennej frustrácie, hneď uvediem pozitívum, ktoré som veľmi ocenila. Nebol ním nik iný, ako hlavná hrdinka Tami. Zo začiatku som obdivovala jej zručnosti, no neskôr sa mi stala zdrojom inšpirácie, odhodlania, vytrvalosti a vzbudila vo mne obrovský obdiv. Ja by som to na jej mieste nezvládla ani fyzicky a už vôbec nie psychicky. Musel to byť hrozný zážitok. Každý máme svoje problémy, no keď čítate, ako bojovala s tým svojim, prídu vám každodenné trápenia nás, obyčajných smrteľníkov, nepatrné a zanedbateľné.

   Kniha sa dočkala aj filmového spracovania. Nemôžem ho okomentovať, nakoľko som ho ešte nevidela, ale myslím, že keď sa pozeráte na vyrábanie provizórneho sťažňa, má to pre vás väčšiu hodnotu, ako keď len čítate a rozumiete každému tretiemu slovu... (rada by som poznamenala, že knihu som mala v slovenskom jazyku...)

Tu ponúkam trailer k už spomínanému filmu:
https://www.youtube.com/watch?v=n9ukI7khQpE

Milí čitatelia, ďakujem všetkým, ktorí mali tú trpezlivosť a dostali sa až sem. Naozaj si to veľmi vážim. Na záver by som len chcela dodať, že nakoľko ide o opis skutočnej udalosti, svojou kritikou vôbec nechcem zľahčovať alebo znevažovať Taminu situáciu. Chcela som len úprimne vyjadriť svoj názor k spôsobu písania,  nie k opisovaným životným okolnostiam. Ďakujem za pochopenie a prajem všetkým príjemné čítanie.

LuLa

PARÍŽ JE VŽDY DOBRÝ NÁPAD

NICOLAS BARREAU

Obsah:

   Rosalie Laurentová je mladá Parížanka a umelkyňa živiaca sa predajom vlastnoručne maľovaných pohľadníc vo svojom papiernictve v Rue de Dragon. Môžeme povedať, že v živote jej k šťastiu nič nechýba. Býva v malom byte nad papiernictvom, má prítulného psa Williama Morissa a priateľa Reného, s ktorým si aj napriek rozdielnym názorom na zdravý fitnes životný štýl, veľmi dobre rozumie.

   Starší pán, Max Marchais, známi spisovateľ kníh pre deti, začína v poslednom čase žiť skôr utiahnutejším a samotárskejším životom. Na naliehanie vydavateľa sa však rozhodne vdýchnuť život ešte jednému príbehu s názvom Modrý tiger. Na svoje veľké, a nie až také milé prekvapenie sa dozvie, že na ilustrácie pre jeho príbeh je ako stvorená istá Rosalie Lauentová.

   Nie všetko z čoho v prvom momente nie sme zrovna nadšení, je zlý nápad. Rovnako to bolo aj v prípade ilustrovania Modrého tigra. Prvé stretnutie Rosalie a Maxa nebolo práve najideálnejšie. Maxovi sa podarilo zakopnúť a zhodiť stojan na pohľadnice a popri tom na smrť vystrašiť Wiliama Morissa. Ilustrácie sa však viac než podarili, kniha zožala obrovský úspech a z Rosalie a Maxa sa stali výborní priatelia.

   Osud však neobľubuje stereotyp a jednotvárne plynutie ľudského života. Preto aj do toho Rosalinho priniesol nečakaný zvrat. A po pravde, nebolo to až tak kreatívne, dokonca sa môžeme baviť o absolútnom déjà vu. Do malého papiernictva zavítal ďalší muž. Nie, to nie je až tak nezvyčajné. On však doňho doslova vpálil, zhodil stojan na pohľadnice a vystrašil Wiliama Morissa... áno, už zas.

   Tentokrát je to mladší Američan, Robert Sherman, ktorý navštívil Paríž s cieľom popremýšľať o smerovaní svojho budúceho života. Popri prechádzke objaví vo výklade papiernictva Modrého tigra a tvrdí, že príbeh patrí jemu. Medzi Rosalie a podivným cudzincom vypukne vojna na život a na smrť. Ani jedna strana sa nemieni vzdať bez boja. Isté okolnosti však donútia Rosalie a Roberta uzavrieť spojenectvo. Spoločne sa vydajú po stopách tajomstva magického príbehu, s predsavzatím odhaliť pravdu. Ich pátranie a rozvíjajúce sa kamarátstvo komplikuje nejedna nepríjemnosť, no aj napriek všetkým polenám, ktoré im boli hodené pod nohy, sa Rosalie a Robert za pomoci Maxa dostanú ku koreňu celého nedorozumenia. História odkrýva nejedno šokujúce tajomstvo. Prekvapenia a zmätok však vedú k vzájomnému porozumeniu, zmiereniu a celkom trefnému záveru. 

Môj názor:

   Prvé, čo ma na knihe zaujalo bola obálka (je naozaj krásna) a názov. Veľmi sa teším, že príbeh bol zasadený práve do tohto mesta. Na žiadne iné by sa vlastne ani nehodil. Mesto lásky a svetiel mu dodalo tú správnu, jedinečnú atmosféru. Myslím, že autor sa nemýli, keď tvrdí, že "Paríž je vždy dobrý nápad." Ja si však dovolím malý dodatok: áno, Paríž je naozaj dobrý nápad, ale nie vtedy, keď práve potrebujete zaparkovať alebo ste zadaný. Toto poučenie pre mňa z knihy vyplýva.

   Hlavná postava Rosalie bola naozaj skvelá. Veľmi som si obľúbila jej štýl, ktorý do parížskeho prostredia presne zapadal. Ešte väčšie sympatie som však pociťovala k Robertovi. Muž zapálený pre litertúru, odborník na Shakespeara, potenciálny prednášajúci profesor literatúry na Sorbonne...

Áno, áno, úplná idealizácia. Úprimne, vôbec mi neprekážala. Naopak Rosalin priateľ René by ma asi mierne vytáčal. Všetky tie jeho reči o športe a zdravej výžive...

   Na záver môžem skonštatovať, že príbeh sa mi veľmi páčil a ako celok ho hodnotím naozaj pozitívne. Bol napísaný ľahkým a zrozumiteľným štýlom, ktorým sa nič nepokazí a zároveň spríjemní pekné popoludnie. Zistila som, že pán Barreau napísal románov umiestnených a parížskych uličkách viac, čo je naozaj dobrá správa. Nemusím asi ani hovoriť, že sa na niektoré celkom teším😉.

Zopár citátov:

📚 " Hovorí sa, že detstvo je chodník, po ktorom kráčame celý život."

📚 " Kto ide pomaly, vidí spravidla viac, ako ten, kto sa ponáhľa."

📚 "Napokon, každý človek vlastní nejaký príbeh, ktorý predstavuje obrat v jeho živote a navždy zostane jeho stredobodom, no väčšina ľudí to zistí až neskôr."

📚 " Buď milý k cudzincom. Mohli by to byť anjeli prezlečení za ľudí."

📚 " No keď chýbajú človeku ľudia, ktorí pre neho niečo znamenajú, stratia pre neho význam aj knihy."

📚 "Až keď niečo navždy stratíme, zistíme, čo to pre nás naozaj znamenalo."

Milí čitatelia, dúfam, že sa Vám moja recenzia páčila a kniha aj Vás zaujala . Prajem Vám všetkým pekné čítanie.

LuLa

BOOK CHALLENGE 2019

   Január a nový rok 2019 nám so sebou nepriviali len hordy snehu a ešte väčšiu zimu, ale, ako to na začiatku vždy býva, aj hordy nesplniteľných predsavzatí. Asi všetkým je to veľmi dobre známe, málo kto však pozná ten pocit, keď si 31. decembra povie, že tentokrát to naozaj vyšlo. Ak patrí k tomuto typu ľudí, klobúk dolu.

   Áno, desivo náročné predsavzatia už ovládajú asi všetky sféry nášho života, no a knihy nie sú výnimkou. Niekto si jednoducho povie, že bude čítať viac, iní si spíšu reading listy dlhšie ako potravinový zoznam na cestu okolo sveta. 

   Na začiatku každého roku, a tento nie je výnimkou, môžete nájsť mnoho knižných výziev rôzneho druhu, zamerania a stupňa obtiažnosti. Je to na osobnom rozhodnutí každého z nás. Ja osobne nie som veľkým fanúšikom pokynov ako "Prečítaj knihu, ktorej autor má rovnaké iniciálky ako ty..." a podobne. Ako som spomínala, ak sa to niekomu páči a má chuť vyskúšať, nech sa páči. Ľudí, ktorí to zvládnu úprimne obdivujem. Ja však, úprimne, nemám rada priveľa tlaku v oblasti kníh a čítania. Taktiež viem, že naplánovať si všetko moje čítanie na celý rok by bolo nezmyselné, lebo je dosť možné, že ani polovicu z naplánovaného by som neprečítala a nahradila by som si svoj zoznam úplne inými knihami, na ktoré by som práve mala chuť.

   Popravde, tento rok som ani neplánovala robiť extra zoznamy, ale objavila som jednu výzvu, ktorá sa mi celkom zapáčila. Jej cieľom je každý mesiac prečítať jednu knihu podľa určeného žánru. Tie sú však volené veľmi pestro, takže čitateľ má možnosť objaviť aj niečo iné a nie čítať stále dookola to isté. A nakoniec, samotný výber knihy je na nás. Nebudem to ďalej zbytočne rozoberať, ale prejdem rovno k úlohám na jednotlivé mesiace a taktiež k môjmu osobnému výberu. Príjemné čítanie, začíname:-)

JANUÁR: Kniha, podľa ktorej bol natočený film.

📚 Som číslo štyri - Pittacus Lore

Túto knižku už mám požičanú veľmi dlho. Usudzujem, že ide o ďalší distopický príbeh, ktorý má samozrejme aj pokračovanie (ale myslím, že našťastie iba jedno...zatiaľ...). Knižky tohto typu čítam celkom rada a vyzerá to zaujímavo, takže dúfam, že nebudem sklamaná.

FEBRUÁR: Krimi triler alebo kniha so záhadou či tajomstvom.

📚Trhlina - Jozef Karika

Priznám sa, veľa krimi ani trilerov nečítam. A tie záhady...no, usúdila som, že Traja pátrači sa mi už asi počítať nebudú... Myslím si teda, že Trhlina by mohla byť dobrý mix asi všetkého tdokopy. Film budeme môcť taktiež čoskoro uvidieť v kinách. Aj keď to nie je môj chlieb každodenný, musím priznať, že sa na knižku celkom teším a som rada, že som si našla zámienku na jej prečítanie. A poprosím si 5 bodov pre chrabromil, pretože ide o slovenského autora. Aj tým našim by sme mali dať občas šancu. Nie sú predsa až tak zlí, čí???

MAREC: Non-fiction alebo motivačná literatúra.

📚Kým prišla búrka - Tami Oldhamová Ashcraftová a Susea McGearhartová

Pri non-fiction ide o knihu, pri ktorej autor môže prehlásiť, že príbeh nie je vymyslený. Ak chcete presnejšiu definíciu, skúste Wikipédiu, ale pre tentokrát by moje vysvetlenie malo stačiť. No a k motivačnej knihe asi nie je čo dodať. Ak Vás citáty Som idealista dokážu namotivovať, máte o zábavu na marec postarané. Ja som si vybrala knižku s názvom Kým prišla búrka. Ide o skutočný príbeh dvoch ľudí, ktorí sa vybrali na plavbu loďou, ale zastihol ich hurikán a nešťastie bolo na svete. Myslím si, že príbeh bude dosť smutný, ale počula som, že aj dobrý. Budem aj naďalej veriť na šťastné konce a uvidíme...

APRÍL: Triler alebo horor.

📚Hodiny strachu - Gin Phillipsová

Triler? Zasa? Prečo? Ktovie, možno sa mi to začne páčiť...

Keď som si čítala znenie tejto výzvy prvýkrát, hneď som si pomyslela na To od Stephena Kinga, ale vyše tisíc strán za mesiac by som nezvládla ani pri najlepšej vôli. Preto som sa rozhodla pre Hodiny strachu. Túto knižku som vyhrala a bola by veľká škoda a nevďačnosť neprečítať si ju.

MÁJ: Stredoškolské povinné čítanie.

Tak a tu nemám nič. Naozaj sa ospravedlňujem, ale povinné čítanie poctivo čítam od prvého ročníka, takže nemám veľmi čo dobiehať.  A ďalšia vec, v máji sú maturity, takže mám veľmi silný dojem, že obsahy všetkých diel budem rozprávať zo spánku...

Vy sa však nedajte odradiť a určite si niečo vyberte. Nie všetko povinné čítanie je také zlé. Ja si to doženiem niekedy inokedy. Sľubujem.😉

JÚN: Román.

📚Opátstvo Northanger - Jane Austinová

No, tu výber nebol až taký obtiažny. Veď aké by to bolo leto bez nejakého toho ramániku! Čítali ste  Pýchu a predsudok? Parádne, že? Mne sa ten príbeh veľmi páčil, tak dúfam, že Opátstvo Northanger bude aspoň také dobré.

JÚL: Young adult príbeh.

📚Hnev, čo si zasial - Angie Thomasová

Pre tých, ktorý nevedia, young adult literatúra je zväčša plná príbehov dospievajúcich mladých ľudí zdrvených životom, školou, rodičmi, láskou, smrťou a vlastne všetkým, čo Vám napadne. Ale ono to nie je vôbec vtipné. Ja to totiž poznám. Na prvý mesiac letných prázdnin som si zvolila Hnev, čo si zasial. Na túto knihu sú veľmi dobré ohlasy a rieši naozaj celkom solídnu tému. Hlavnou zápletkou je zastrelenie chlapca americkým policajtom a celkovo idea sa nesie v znamení rasizmu a násilia, ktoré je s ním spojené.

AUGUST: Historická fikcia.

📚Outlander 1(Cudzinka) - Diana Gabaldonová

Outlandera som si kúpila minulý rok v lete vo výpredaji, ale ešte neprišiel na rad. Som preto rada, že teraz viem, kedy príde jeho čas. Som veľmi spokojná, že mi to vyšlo na august pretože vyše 600 strán len tak, počas školy by bola asi fuška. Podľa knižky bol natočený aj seriál, ktorý sa teší obľube u mnohých ľudí, takže som naozaj veľmi zvedavá.

SEPTEMBER: Pamäte.

📚Denník Anny Frankovej - Anna Franková?

Veľmi dlho sa usilujem nájsť si čas na túto výnimočnú knihu. Dokonca sa nachádzala v mojom reading liste na rok 2018. Mám rada príbehy z druhej svetovej vojny a koncentračných táborov, ktorých je teraz na trhu naozaj neúrekom. Dúfam teda, že o Anne Frankovej a dôležitosti vojnovej literatúry nebudem musieť písať takto aj o rok, lebo už mi naozaj dochádzajú nápady.

OKTÓBER: Fantasy.

📚Eona, posledná zaklínačka drakov - Alison Goodmanová

Konečneeee moja šálka kávy. Ja fantasy jednoducho milujem. A vlastne čo iné sa dá čakať od dieťaťa, ktoré vyrastalo na Harry Potterovi, Narnii, Alici v krajine zázrakov a Pánovi prsteňov?

Správna odpoveď: vôbec nič iné, si proste stratený prípad.

Späť k Eone. Je to asi prvýkrát, čo som sa rozhodla prečítať si druhý diel série bez toho, aby som čítala prvý. Prečo? To je dosť dlhá história. Siaha až do roku 2012, kedy som ju dostala pod stromček a pýtal som si ju preto, lebo som čakala, že prvý diel si požičiam z knižnice. Už vtedy mi očividne plánovanie veľmi nešlo. Pri tejto knihe sa trošku obávam, že som prepásla tú správnu chvíľu a príbeh sa mi bude zdať dosť primitívny a detinský...proste, že som už dosť stará...

NOVEMBER: Prečítať príbeh v grafickej podobe.

📚Little Witch Academia - Yoh Yoshinari

V tomto prípade ide o komiksy, anime, manga...

Little Witch Academia je japonské animé. Kúpila som si ju v Anglicku, ale momentálne je požičaná u kamarátky, takže do novembra ešte času dosť. Príbeh ma veľmi zaujal nie len peknými ilustráciami, ale aj samotnou zápletkou. Ide o malé dievča, ktoré sníva o štúdiu na čarodejníckej škole. Nikto neverí, že v skutočnosti existuje, ale jej predsa len príde ten osudný list (teda aspoň myslím, že jej príde list...), ktorý zmení jej život a na svojej vysnívanej škole zažije mnoho dobrodružstiev.

DECEMBER: Poézia alebo zbierka poviedok.

📚Svet je malý - Gustáv Murín

Musím sa priznať, že s decembrovým výberom som nebola až taká spokojná. Úprimne, poézia mi až tak nevonia, takže som veľmi rada, že to zachránila zbierka poviedok. Svet je malý je zbierka cestovateľských poviedok a už len autorov popis spútal môjho cestovateľského ducha, takže z prvotného sklamania sa nakoniec stáva príjemné očakávanie decembra.

Milí čitatelia,

práve ste mali možnosť nahliadnuť do môjho celoročného čitateľského plánu. Samozrejme, určite si nájdem čas aj na iné knihy, ale myslím si, že toto je celkom dobrý základ. Dúfam, že som Vás aspoň trochu inšpirovala.

Prajem Vám všetko dobré v roku 2019, veľa dobrých kníh, super čitateľských zážitkov a splnených novoročných predsavzatí...

LuLa

NA ZÁPADE NIČ NOVÉ

Erich Maria Remarque

(povinné čítanie #1)

   Jedno z najznámejších diel povinného čítania. Bestseller medzivojnového obdobia. Neuveriteľné spomienky obyčajného nemeckého vojaka...

Myslím, že len málo ľudí nepozná tento chronicky známy titul. Diskutujú o ňom celé generácie a stále si získava priazeň nových a nových čitateľov. Ak ste premeškali príležitosť spoznať Remarquovu tvorbu v školských laviciach, určite to neváhajte napraviť. Uisťujem Vás, nebudete ľutovať.

    Psychologický vojnový román svetoznámeho nemeckého autora, ktorý zasiahol a šokoval celý svet, zaraďujeme do avantgardného smeru, rozvíjajúceho sa nie len v literatúre, EXPRESIONIZMU. Jeho znaky, od citovo zafarbenej slovnej zásoby, cez pudové konanie postáv, kontrasty či končiac neodmysliteľným naturalistickým opisom, nájdeme na každej strane. Nemusíte byť vyštudovaný literárny kritik, aby ste si všimli určité odlišnosti v porovnaní s knihami, ktoré bežne,a  nie len v škole, čítame. 

   Príbeh je písaný z pohľadu hlavného hrdinu, ani nie dvadsaťročného, Paula Bäumera. Táto postava je čiastočne autobiografická, keďže sám Remarque prežil nemecký predvojnový nacionalizmus, samotné hrôzy zákopovej vojny na západnom fronte a hlavne tvrdé následky, ktorými sa vojna podpíše na psychike a osude každého zapojeného vojaka. Témou číslo jedna je samozrejme VOJNA  a život vojakov počas nej. Pasáže napínavých akcií, nebezpečenstva, priamych bojov sa striedajú s úvahami, myšlienkami a vnútorným zápasom Paula, ktorý je často rovnako krutý a neznesiteľný, ako ten skutočný, so zbraňou v ruke. Jediným východiskom sa stáva vzájomné priateľstvo...

   Príbeh kopíruje život Paula Bäumera a jeho kamarátov, ktorí sa pod tlakom dospelých zmanipulovaných nacionalistov prihlási do nemeckej armády. Prvé problémy začínajú už vo výcvikovom tábore, kde sa stretávajú s nespravodlivosťou, šikanovaním a ponižovaním, ktorého sa im dostáva od poddôstojníka Himmestosa. Ich nadšenie ich definitívne opúšťa hneď po prvom útoku, po prvom krviprelievaní. Nie, chlapci milí, vojna nie zábava, vojna nie je o hrdinstve.

" S pojmom autority, ktorej predstaviteľmi boli, sa v našich mysliach spájal väčší rozhľad a humánnejšie zmýšľanie. Prvý mŕtvy, ktorého sme videli, však toto presvedčenie rozbil. Zistili sme, že naša generácia je čestnejšia ako ich; prevyšovali nás iba frázami a šikovnosťou. Prvá bubnová paľba nám ukázala náš omyl a pod ňou sa zrútil svetonázor, ktorému nás učili. Kým písali a rečnili, videli sme lazarety a umierajúcich - kým službu štátu označovali za to najväčšie hrdinstvo, vedeli sme už, že strach zo smrti je väčší."

Utrpenie, smrť najlepších priateľov, otrasné jedlo, či vši, sú na dennom poriadku. Keď Paul dostane možnosť vrátiť sa počas dovolenky domov, zisťuje, že aj tu má nepriateľov. Sú nimi spomienky na bezstarostné študentské roky a obyčajní ľudia, ktorí nedokážu pochopiť Paulovo vnímanie sveta. Vlastná rodina sa mu odcudzuje a dokonca pociťuje výčitky svedomia pri pomyslení na kamarátov, ktorí na fronte bojujú o holý život. Po návrate z dovolenky nastáva jeden z okamihov, po ktorom si Paul uvedomuje, že jeho život nebude nikdy taký ako býval. Počas prieskumu sa v jednom zákope ocitne zoči-voči francúzskemu vojakovi, ktorého v amoku putu sebazáchovy zabije. Trápia ho výčitky svedomia, predstavuje si nepriateľovu rodinu, ženu, deti. Uvedomuje si, k čomu sú ľudia počas vojny nútení. Zabíjať sa navzájom len preto, lebo sa narodili o pár kilometrov ďalej. Paulov psychický stav je čím ďalej tým horší. Dezilúzia a depresia sa každým novým dňom a smrťou kamaráta prehlbujú. V tomto stave je na sklonku vojny Paulov život nezmyselne ukončený. Autor týmto tragickým záverom poukazuje na absolútnu nezmyselnosť a cynickosť vojny,ako aj na následky, ktoré so sebou nesie.



   Erich Maria Remarque je zaraďovaný k spisovateľom stratenej generácie. Názov pre túto neobyčajnú skupinu vymyslela  Gertrude Steinová, v blízkosti ktorej spomínaný autori žili a tvorili. Títo muži (hlavne Remarque a Hemingway) si na vlastnej koži prežili hrôzy prvej svetovej vojny a do konca života znášali jej následky. Pretrvávajúca dezilúzia a sklamanie, neschopnosť nájsť si svoje miesto a trvalé zamestnanie. Remarquovo dielo bolo fašistami odsudzované a ich prenasledovanie ho donútilo k emigrácii.
Z jeho tvorby: Traja kamráti, Čas žitia, čas umierania, Víťazný obelisk...

Malá pikoška: Prvé vydavateľstvo Remarquov román odmietlo. Koho by vlastne zaujal vojnový príbeh vydaný 10 rokov po skončení vojny? Román dostal možnosť v druhom vydavateľstve a následne dobyl celý svet...


   Len v krátkosti by som chcela dodať, že dielo ma určite nesklamalo. Som rada, že v povinnom čítaní sa popri Macovi Mliečovi a báčikovi z Chochoľova nájde niečo naozaj obohacujúce. (Nič v zlom. Ak sa niekomu jedno z týchto diel páčilo, nepáchajte na mňa prosím atentát.) Musím povedať, že záver ma veľmi prekvapil, aj keď som už predtým niekde začula, že Paul zomrie. Stále som si hovorila, že to je určite nejaký omyl a všetko sa dobre skončí...
Nie! Z tejto knihy vyplýva: Nikdy neverte spisovateľom. Sú to fakt kruťasi a aj na poslednej strane sa môže niečo zomlieť...

Milí čiatatelia,
ďakujem ak ste sa dostali až sem. Či ste Na západe nič nové čítali, alebo nie, či sa Vám kniha páčila, alebo ste ju po troch stranách zavreli, dúfam, že článok sa Vám páčil a ničo si z neho odnesiete.
Ako som už spomínala, na tému povinné čítanie by som v tomto roku chcela písať častejšie. Budem sa snažiť vyberať to najlepšie a podávať to čo najzaujímavejšie. Užívajte si krásnu jeseň, ktorá je na čítanie ako stvorená 😊🎃🍁🍂.
Do skorého videnia...


Lula

KLUB NENAPRAVITEĽNÝCH OPTIMISTOV

JEAN-MICHEL GUENASSIA

  "Radšej sa budem na svet dívať optimisticky a mýliť sa, ako pesimisticky a mať vždy pravdu."

                                                                                                                          (anonym)

   Klub nenapraviteľných optimistov asi spĺňa literárnu poučku románu úplne do bodky. So svojimi 579 stranami a mnohými postavami utvára rozsiahly príbeh popretkávaný zvratmi, osudmi, tajomstvami aj odhaleniami odohrávajúci sa vo francúzskej metropole, Paríži. Nečakajte však romantické mesto svetiel či lásky. Jeho naoko bezpečná a pokojná tvár skrývala vrásky na tvárach ľudí kráčajúcich po nespočetných bulvároch, sediacich na lavičkách či vezúcich sa v metre. Päťdesiate a šesťdesiate roky dvadsiateho storočia asi neboli ľahké pre väčšinu ľudí...

   Dospievajúci Parížan Michel ich spoznal celkom náhodou. Asi ako každý študent, rád trávil voľný čas zábavou a tak trochu zakázanými vecami. So svojím najlepším kamarátom a spolužiakom boli ozajstné hviezdy v stolnom futbale. Nakladačky rozdávali jedna radosť. V Balte, jednom z mnohých parížskych podnikov, už mali svoju povesť a patrili k stálym návštevníkom. Aj po mnohých návštevách Michel nevedel odhaliť tajomstvo, ktoré očividne zaujímalo iba jeho. Čo sú to za dvere? Tie čo sú skoro stále zavreté? Prečo vchádzajú a vychádzajú iba muži? Keďže Michel bol chlapec zvedavý a len tak sa nenechal odradiť, pohár trpezlivosti pretiekol a on nazrel dnu. Takto Michel Marini spoznal šachový klub. Ale nie len taký obyčajný. Bol to KLUB NENAPRAVITEĽNÝCH OPTIMISTOV.

   To, že je človek optimista ešte neznamená, že je bez starostí. Pri týchto to totiž určite neplatilo. Takmer všetci boli utečenci z Ruska a iných krajín s komunistickým režimom. Odišli aby si zachránili holý život, opustili svoje rodiny a mali toho na rováši viac než dosť. Aj keď vo Francúzsku to nebolo len med lízať, nejako sa pretĺkali. Michel sa postupne okrem šachových pravidiel dozvedel aj iné veci. Spoznával príbehy a osudy ľudí, ktorí to v živote ľahké nemali a už od neho nič nečakali.

   Aj keď si Michel žil v relatívnom pohodlí a slobode, ani jeho život nebol prechádzka ružovou záhradou. Ako každá rodina, aj tá Michelova mala svoje muchy, svoje tajomstvá a svoju hanbu. K tomu sa pridávali problémy s kamarátmi, problémy v škole (hlavne s matematikou a dochádzkou), sklamanie z lásky. Neraz u svojich šachových priateľov hľadal radu a pochopenie a keď nič iné, aspoň sa mal vždy kam vrátiť.



   Román Klub nenapraviteľných optimistov je veľmi pozitívne hodnotený a oceňovaný nie len vo Francúzsku. Ja proti tomu nemám vôbec žiadne výhrady. V jeho prepracovanosti určite vidno sedem rokov práce pána Guenassia a už dlho som nečítala niečo, čo by bolo takto premyslené. Je pravda, že kníh tohto žánru som veľa nečítala, ale sama som na to po všetkých tých fantasy románoch nejako dostala chuť.

   Na knihe sa mi páčilo aj to, že príbeh sa odohrával vo Francúzsku a zväčša v samotnom Paríži. Vidieť tie francúzske názvy ulíc a mená mi robilo radosť a mala som naozaj super pocit z toho, že to viem prečítať (vo väčšine prípadov). Nemajte však obavy! Kľudne môžete aplikovať pravidlo čítaj ako vidíš. Vôbec nič sa nestane...

   V niektorých častiach sa mi zdalo, že kniha je až moc dlhá a že niektoré veci sú tam úplne zbytočne. Tento pocit sa však veľmi rýchlo vytratil po dočítaní, keď som si uvedomila, že všetko malo svoj zmysel.

    Rozmýšľala som aj nad tým, ktorý z členov klubu mi je asi najsympatickejší. Vyšlo mi to na Igora a Saša. Na záver ma však obaja celkom sklamali a nik tam nebol úplne bez viny. Asi o každom som si v nejakom momente hovorila, že sa zachoval úplne zle a tak trocha som ich odsudzovala. Myslím si však, že je to spôsobené tým, že nejde o žiadnych superhrdinov, ale o obyčajných ľudí, ktorí robia chyby stále. Obľúbila som si aj študentku literatúry Cécile, ktorej rovnako ako Michelovi vôbec nešla matematika. Ak je to aj Váš prípad, určite tu nájdete, tak ako ja, veľa vysvetlení a výhovoriek.

   Na záver by som možno upozornila, že v diele sa vyskytujú vulgarizmy. Ale ak som to prežila ja mala by asi väčšina ľudí...



Milí čitatelia,
dúfam, že knižka a recenzia na ňu Vás zaujala. Bavilo ma písať ju a budem veľmi rada ak som niekoho inšpirovala.
Tak či tak, prajem všetkým príjemné letné dni s dobrými knihami.
LuLa

OZVENA V TME

FRANCINE RIVERSOVÁ

VAROVANIE: Toto je recenzia druhého dielu trilógie " V znamení Leva".  Ak máte aj napriek tomu záujem prečítať si ju, odporúčam Vám najskôr recenziu prvého dielu Hals vo vetre. Alebo sa rovno pustiť do samotnej knihy?😉 Touto cestou sa ospravedlňujem za možné spoilery. 

Obsah:

   Asi nikomu sa nepáči pohľad na zomieranie milovanej osoby. Avšak prizerať sa brutálnej smrti v rímskej aréne, sprevádzanej neľudským krikom a smiechom divákov, revom vyhladovaných levov a nasiaknutej pachom krvi musí byť neznesiteľné...

   Hadašin život vyprchal pred Marcovými očami. Ten jeho pokračuje, no za veľa nestojí.Zo živého, krásneho a zvodného mladého Rimana sa stal zádumčivý, zarmútený muž, ktorého už nerozveselili svetské radovánky, ženy či zvrhlí priatelia. Hadašinou smrťou akoby zmizla aj časť Marcovej osobnosti.Nerozumel tomu. Ak existuje Boh, ktorému Hadaša tak verne slúžila,v ktorého neprestajne verila a ktorému dala prednosť pred ním, ako je možné, že zomrela takou strašnou smrťou v papuli obyčajného leva?  Neustále v sebe živil nenávisť k Rímu, Hadašinmu Bohu a svojej sestre Júlii, ktorú vydal na milosť a nemilosť jej spôsobu života. To ona niesla zodpovednosť za Hadašinu smrť. Avšak prvá životná tragédia mu pomohla otvoriť oči. Uvedomil si aj svoju zvrhlosť a nevšímavosť. Úplne znenávidel hry a začal sa čestne venovať svojím obchodom.  

" " Na tomto svete je dôležité len to, čo sa týka Pána. Preto sme tu, nemyslíš?"  " Čo tým myslíš?  " Hľadáš ho, alebo nie?"  " Hľadal som ho, ale zistil som, že neexistuje."  " Ako sa dokážeš tak dlho hnevať na niečo, v čo neveríš?" "

   Marcov smútok a nepokoj nedokáže vyliečiť ani úspech, ani peniaze a určite by to nezvládla ani zázračná liečiteľka Rafa, ktorá sa stáva slávnou v celom Efeze. Rozhodne sa nájsť Hadašinho Boha a získať odpovede na svoje otázky. Po Hadašiných stopách navštevuje Palestínu, stretáva zaujímavých ľudí a dúfa, že konečne nájde liek na svoju bolesť Tak sa začína jeho cesta do Palestíny, ktorá navždy zmení jeho život.

" "Všetci muži sú svojím spôsobom blázni," pozanamenal Ezra. "Túžia po niečom, čo nemôžu získať." " 

   Ako by sa však Boh mohol dať spoznať Rimanovi so zatvrdeným srdcom? Môže byť pohan použiteľný pre božie plány?

" A tak Marcus urobil, o čo ho Ezra žiadal. Uspokojil svoju hlbokú potrebu hovoriť o Hadaši a počas rozprávania o nej si vôbec neuvedomil iróniu svojho konania: rozprávaním príbehu o prostej judejskej otrokyni Marcus Lucianus Valerián, Riman, ktorý v nič neveril, hlásal evanjelium Ježiša Krista. "

   Pred Marcom sa objavuje jedna výzva za druhou. Jeho osud a životy jeho drahých v mnohom závisia od Rimanovej odhodlanosti, ale aj odvzdanosti, pokore a dôvere.

Môj názor:

   Koniec prvého dielu nebol celkom taký ako by som si ho predstavovala. Žiadny happy end a ani výhliadky naň. Druhá časť sa však začína rovnako pútavo a napätá atmosféra pretrváva až do konca. Aj napriek veľmi nákazlivému štýlu Francine Riversovej mi prečítanie knižky trvalo trošku dlhšie. Veľmi rýchlo som sa dostala do polky a potom som si dala takú trojtýždňovú prestávočku. Nebola som si veľmi istá, či sa na ten príbeh znova chytím, ale keď prišiel ten čas, nemala som najmenší problém. Tak rýchlo ako som sa dostala do prvej polky, tak rýchlo som sa prelúskala aj tou druhou.

   A čo je na tom teda také zaujímave?

 Určite to, ako je príbeh vymyslený. Neustále do neho prichádzajú nové postavy, znenazdajky sa objavujú staré, ich cesty sa rozchádzajú a prekvapivo prelínajú.

 Nie len táto, ale aj ostatné knihy od Francine Riversovej sú veľmi živé. Chcem tým povedať to, že vôbec nemáte problém predstaviť si daných ľudí, rozhovory a situácie. Asi by to malo byť samozrejmosťou, ale v niektorých knihách na mňa pôsobia hlavne dialógy veľmi umelo. V tomto prípade to však našťastie nehrozí.

 Ďalšia vec, ktorú na trilógii oceňujem, je historický kontext. Príbeh sa odohráva za čias Rímskej ríše, na pozadí udalostí, ktoré sa skutočne stali. Mňa história dosť zaujíma, ale myslím, že aj tým, ktorí dejepis až tak neobľubujú, je podaná zaujímavou formou.

   Musím priznať, že Francine sa so svojimi postavami zbytočne neprple a vôbec ich nešetrí. Veď predsa podhodila Hadašu levom a Marca v tom nechala samého! To ako kruto k nim pristupuje im však dodáva ľudskosť. Takmer počas celého príbehu Marcus zvádza veľmi náročný, zdĺhavý a únavný vnútorný boj s Bohom a aj sám so sebou. To však nie je nič nezvyčajné, lebo my to robíme každý deň. 

   Marca som si veľmi obľúbila no musím priznať, že na záver mi nebolo všetko jedno. Slzy zdesenia však postupne predsa len vystriedali slzy šťastia. Tento koniec bol náhradou za ten prvý. Som sním naozaj spokojná.😊💗

   Ostáva ešte posledný diel. Istý ako úsvit. Ak mám byť úprimná, veľmi sa mi do toho nechce. Autorka sa v ňom vracia k tretej hlavnej postave vystupujúcej v prvom diely, bojovníkovi Artretovi. Nemala som ho až tak rada. Trilógiu určite prečítam, len možno nie hneď. Budem veriť Francine, že to vymyslela dobre a že svoje rozhodnutie nebudem ľutovať.

Recenzia na túto knižku sa písala trošku ťažšie, no napriek tomu dúfam, že sa Vám bude páčiť a aspoň niektorých povzbudí prečítať si ju. Viem, že veľa ľudí už knižku čítalo, tak ak patríte medzi nich, určite mi napíšte aké z nej máte dojmy.

Prajem Vám všetkým krásny deň. 

Lula

KLAMÁRI

E. LOCKHARTOVÁ

 " Buďte rozhodní, nik nemá rád slabochov." " Nesadajte si dozadu, víťazi sedia vpredu." "Nikdy sa nesťažujte, ani nič nevysvetľujte."

    Dokonalý vzhľad. Výborné rénomé. Nepredstaviteľné bohatstvo. Sebavedomé vystupovanie. Vlastný ostrov.
   Dámy a páni, predstavujem Vám rodinu Sinclairovcov. Sú to potomkovia otcov pútnikov, pradávnych osídľovateľov Ameriky. Keď ich stretnete určite im budete závidieť. Srdečne sa na Vás usmejú, ale nečakajte úprimnosť. No varujem Vás, dávajte si pozor. Nič nemusí byť také ako sa Vám zdá. Sú to totiž Sinclairovci.

" Nezáleží na tom, že nám rozvody roztrhali srdcia, takže ledva bijú. Nezáleží na tom, že naše zverenecké fondy sú takmer prázdne a na kuchynskej linke sa povaľujú nezaplatené účty. Nezáleží na tom, že máme na nočných stolíkoch kopu liekov....Sme Sinclairovci. Nie sme chudobní. Nikdy sa nemýlime. "

   Cadence je najstaršia vnučka tejto veľmi vplyvnej rodiny. Každý rok sa stretáva so svojimi drahými tetami, starými rodičmi, a hlavne Klamármi, na rodinnom ostrove Beechwood. Nerozlučná štvorica "Klamárov", ktorú tvorí Cadence, Johnny, Mirren a Gat, sa počas letných prázdnin ocitne akoby v inom svete. Nádherné pláže, prepychové domy, dobré jedlo. Nikto si nevie a ani nechce predstaviť dni voľna inak.

   Nič príjemné netrvá naveky. Počas pätnásteho leta (keď má Cadence 15 rokov) sa niečo stane. Niečo veľmi zlé. Všetci vedia čo, jedine Cadence nie. Najhoršie je na tom to, že sa to stalo jej a jediné čo si pamätá je, ako ju našli vo vode. Nikto sa s ňou o nehode nemôže rozprávať. Na všetko si musí spomenúť sama.

   Od spomínaného nešťastia sa Cadencin zdravotný stav výrazne zhorší. Trpí migrénami a proti bolesti musí užívať veľmi silné lieky. Kvôli častému vymeškávaniu bude opakovať ročník. Najhoršie, však je, že šestnáste leto nemôže stráviť na Beechwoode. Tatko, ktorý ich aj s mamou opustil, ju berie na cestu po Európe.

 " Správaj sa normálne, a to hňeď. Okamžite. Pretože si normálna. Dokážeš to. "

   Prichádza sedemnáste leto. Cadence musí zistiť, čo sa stalo v tú osudnú noc. Prečo ju našli samú v mori? Prečo si na všetko musí spomenúť?

Môj názor:

   Jedného dňa sa ku mne dostali dobré ohlasy na túto knihu, ktoré ma namotivovali a rozhodla som sa dať jej šancu. Patrí k žánru young adult a musím sa priznať, že na túto literatúru mám niekedy dosť kritický názor. Vychádza jej veľmi veľa a je o tom istom. Veľa vecí ma v týchto príbehoch irituje, čo je niekedy dosť škoda, lebo mnohí spisovatelia sú nadaní, dokážu vymyslieť pútavý príbeh s dobrou zápletkou. Lenže píšu tak aby sa to páčilo a veľmi často to podľa mňa úplne pokazia.

No ale ako sa vraví, aj motyka môže vystreliť. Presne to sa stalo aj v tomto prípade a ja môžem povedať, že táto kniha sa mi naozaj veľmi páčila.

   Keďže väčšina deja sa odohráva počas leta a na prázdninách, kniha je ideálna na toto obdobie. Taktiež nejde o nič ťažké a príbeh sa číta veľmi rýchlo.

   Zaujala ma aj téma. Veď kto má bežne vlastný ostrov a zazobaného starého otca? Tento spôsob života sa mi však vôbec nepáčil a v niektorých názoroch som sa zhodla s Gatom. Z Klamárov sa najviac vedel zamyslieť. Možno preto, lebo do rodiny nepatril úplne a cítil, že ostatní sa k nemu správajú trochu inak. Tak viac s odstupom. Videl aj inú stránku života, nie len bohatstvo a luxus.

" Netoleruj zlo, ktoré môžeš zmeniť. "

                                                                                             (Gatovo motto) 

Keď už sme pri postavách, nedá mi nespomenúť Johnnyho. Bol to typický pubertiak, čo má skoro všetko na háku a samozrejme, všetko musí prihlúplo komentovať. Dosť som mala rada jeho humor. Avšak myslím si, že v skutočnom živote by som sa naňho pozerala inak a asi by mi dosť liezol na nervy.

" Nejedz nič, čo je väčšie než tvoj zadok"

                                                                                             (Johnnyho motto) 

   V knihe bolo veľmi dobre zobrazené, že peniaze nie sú všetko a vôbec nám nezaručia šťastie. Rodiny všetkých troch Sinclairovských dcér sa rozpadli, keď sa rozpráva o dedičstve brat nepozná brata a  sestra sestru. Neopodstatnené hádky ničia všetkých členov rodiny bez rozdielu, deti sú manipulované vlastnými rodičmi, ktorí sledujú len vlastné záujmy. Ľudia sa nepoučia. Nezmyselné spory pretrvávajú až kým sa nestane niečo naozaj zlé, čo sa nedá vrátiť späť. 

" Buď trochu láskavejší, než musíš. "

                                                                         (Mirrenino motto)

   Najviac zo všetkého sa mi páčil záver. Musím povedať, že som to vôbec nečakala. Veľmi ma to prekvapilo a o to to bolo lepšie( neviem veľmi dobre predvídať dej..). Ale čo ja viem, Vám sa možno tak páčiť nebude. Skoro som sa rozplakala a to ja pri knihách veľmi nezvyknem, takže, slabšie povahy, pripravte si vreckovky!

" Vždy robte to, čoho sa bojíte. "

                                                                               (Cadencino motto)

Milí čitatelia. Ďakujem, že ste venovali čas aj tomuto článku. Dúfam, že Vás knižka zaujala, a že niekto z Vás sa možno rozhodne prečítať si ju. Dúfam, že v takom prípade Vás nesklame. 
Nech už čítate čokoľvek, prajem pekný deň a príjemné strávené leto.

LuLa

P.S. Ospravedlňujem sa za zníženú kvalitu fotografie. Kvôli zlému počasiu sa nedá fotiť vonku, takže svetelné podmienky sú slabšie.

NÁJDEM SI ŤA

JOANNA CONNORS

" Povedal, že si ma nájde.Možno si nájdem ja jeho."

   Mnohým sa to stalo. Mladým aj starším. V minulosti, ale aj dnes. Tým nerozumnejším, ale aj takým, čo v tom boli úplne nevinne. Ženám neznámym, no zrazu tým najbližším osobám.
Radí sa medzi ne aj Joanna. Bola znásilnená tak ako mnohé pred ňou a po nej. Svojmu príbehu však dala nie až také bežné smerovanie. Rozhodla sa všetko nahlásiť. Na to nenájde odvahu každý. Toto rozhodnutie jej prinieslo isté benefity, ale aj nejeden temnejší okamih. Teraz pred nami stojí kniha rozprávajúca ako autorku a jej ďalší život ovplyvnil tento ohavný a odsúdeniahodný čin.

" Každý si v živote nesieme nejaké bremeno, žiaľ, sklamania, ktoré nie sme schopní zmeniť. Ale dokážeme ich odľahčiť, ak ich nebudeme skrývať,ak sa ich nebudeme pokúšať nosiť sami a potichu."

Obsah:

   Joanna je úplne bežná americká žena. Spolu so svojím manželom sa živia žurnalistikou a ich život nie je ničím výnimočný. To sa však závratne zmení jeden teplý letný večer. Komu by napadlo, že práca na článku o univerzitnom divadle môže byť životu nebezpečná a že sa môže skončiť veľkým nešťastím?
Asi nikomu a to znamená, že ani Joanne nie. Avšak, stalo sa. Joanna bola v ten osudný teplý letný večer v opustenom divadle znásilnená. Násilníkovi prisahala, že to nenahlási. Lenže hneď prvému strážnikovi, ktorého v campuse stretla, podala hlásenie o čine, ktorý bol na nej spáchaný.

   Muž bol zadržaný hneď na druhý deň, prekvapivo (alebo možno ani nie), na tom istom mieste. V areáli univerzity. Nasledovali roky súdnych procesov, vypočúvania a svedčení, až sa nakoniec poškodená dovolala spravodlivosti.

" Nič sa skutočne nestane, kým sa to nestane tebe. "

   Aj keď Joanna za podpory manžela a rodiny súdny spor vyhrala, následky si vyberali ešte veľmi dlho privysokú daň. Traumatický zážitok sa podpísal na jej psychike, zasiahol jej pracovný aj  rodinný život na dlhé roky a výrazne ovplyvnil výchovu jej detí.

" Preto som ti bola stále za zadkom. Preto vo mne ustavične bilo na poplach, preto som narobila toľko kriku okolo každého škrabanca a odreniny, preto som za každou návštevou u kamaráta videla možný únos. Chcela som, aby si vyšla svetu v ústrety a žila odvážne, ale bojím sa, že svojou výchovou som ťa skôr naučila mať zo sveta strach a nikomu nedôverovať. "

   Väčšina obetí sa zvyčajne pýta: " Prečo ja? ". Joanna si však kládla ešte inú otázku: " Prečo on? "
Prečo sa ich cesty stretli? Čo viedlo toho muža k znásilneniu neznámej ženy?
S novinárskou vytrvalosťou a schopnosťou vypátrať to, čo človek momentálne potrebuje sa Joanna pustila po stopách Davida Francisa. Vypátra a navštevuje rôznych rodinných príslušníkov a zoznamuje sa s jeho dectvom, mladosťou a okolnosťami, ktoré ovplyvnili jeho život.

Môj názor:

   Joannin príbeh bol prvý, ktorý som čítala vrámci čitateľskej súťaže, ktorú aj na našej škole usporadúva vydavateľstvo Absynt. Tieto knižky sú písané jednoduchým a polopatistickým štýlom. Ich zámerom nie je prebudiť v každom básnického ducha a vyvolať umelecký zážitok. Chcú podať svedectvo o udalostiach, ktoré sa skutočne stali a o životoch ľudí, ktorí skutočne žili. Myslím, že to je jedným z dôvodov, prečo sa mne a aj iným čitateľom tieto knihy čítajú veľmi rýchlo.

   Veľmi obdivujem autorkinu odvahu a podporu jej manžela a rodiny počas vyšetrovania a pojednávaní. Rozprávať raz o takejto udalosti musí byť veľmi ťažké, nie to opakovať celý príbeh nespočetne veľakrát a nakoniec o tom aj napísať knihu. Naozaj si neviem predstaviť (a ani nechcem), čo by som v takejto situácii robila ja.

" Je jedno, kam sa človek uberá, musí sa zmieriť s tým, že katastrofa bude jedným zo štandardov jeho cesty. "

   Toto bola jedna z kníh, kde som si okrem odvahy a iných dobrých vlastnosti, ešte viacej uvedomovala tú zlú, poznačenú a zvrátenú stránku ľudských bytostí. Veľkú časť knihy tvorilo pátranie po rodine a živote Davida Francisa. Poviem Vám, tým deťom som naozaj nezávidela. Je pre mňa nepochopiteľný prístup rodičov, zaobchádzanie, životné podmienky a domáce násilie, ktoré na všetkých zanechali nezmazateľné stopy. Už zase som mala možnosť uvedomiť si svoje šťastie, ktoré som si ničím nezaslúžila.  Nie každý dostal možnosť vyrastať s dobrými rodičmi, študovať a robiť to, čo ho baví.

" Viete, mne nevadí povedať o tom, že som sedel. Veľa ľudí by na svoju minulosť najradšej zabudlo, ale podľa mňa je to chyba. lebo keď zabudneš, odkiaľ si prišiel, môže sa ti stať, že tam skončíš zase."

   Medzi negatíva tohoto diela by som v prvom rade zaradila veľmi detailné, naturalistické a dosť nechutné opisy. Ďalej bolo pre mňa po dlhšom čase celkom mätúce pátranie po Davidovej rodine. Vo všetkých tých menách a rodinných vzťahoch som sa chvíľami trocha strácala. Veď viete. Môjho koňa otca brat. Všetci to poznáme...

   Posledná vec, ktorej mi je asi najviac ľúto (teraz budem trocha spoilerovať), je to, ako to dopadlo s Joanniným manželstvom. Podrobnosti rozvodu až tak neopísala, ale každopádne ma to sklamalo.




 Milí čitatelia. Ďakujem, že ste si prečítali aj tento článok. Viem, nejde o žiadnu veselú knižku, ale myslím, že raz za čas si musíme prečítať aj niečo také. Neutekať len do sveta fantázie a veľkých hrdinov so super schopnosťami. Tí najväčší sa totiž nachádzajú medzi nami a ani o tom nevieme. Aj toto je cesta, ako sa o nich môžeme dozvedieť. Taktiež máme možnosť uvedomiť si, že napriek všetkým problémom tu sú ľudia, ktorí prežívajú väčšie trápenia ako sú tie naše.

Majte krásne slnečné dni plné pohody a užívajte si ich so svojimi blízkymi, a samozrejme, dobrými knihami😉📚 .

LuLa

BookHaul

január-jún 2018

 Ahojte všetci!

V tomto článku sa Vám nechystám predstaviť len jednu knihu. Bude ich rovno sedem. Chcem sa s Vami podeliť o diela, ktoré do mojej knižnice pribudli v priebehu prvého polroka 2018. Viem, sedem kníh nie je moc, ale aspoň nebudete mať veľa čítania. Možno😉. A ktovie? Možno práve niekoho z Vás jedna z týchto kníh záujme a spríjemní letné dni.

Obyčajná tvár-R.J. Palaciová

 S touto knihou som sa prvýkrát stretla na YouTube vo videu jednej francúzskej booktuberky. Už z jej opisu ma veľmi zaujala a keď sa aj do slovenských kín dostal podľa nej natočený film, neodolala som a knižku som si kúpila.

 Príbeh rozpráva o chlapcovi, narodenému s mnohými genetickými poruchami, ktoré sa odrazili na výzore jeho tváre. Je jasné, že táto rodina nikdy nežila a ani nebude žiť normálny život. Stále sa však o to treba aspoň pokúšať. Preto August prvýkrát nastupuje do normálnej školy. Knižka opisuje jeho prvý školský rok, všetky ťažkosti, prekážky, ale aj priateľstvá a skvelé zážitky.

 Knižku som už stihla prečítať a musím povedať, že patrí medzi jeden z mojich najlepších knižných objavov tohto roka. Prednedávnom som videla aj film, ktorý má tiež oslovil. Ak hľadáte typ na rýchle, ľahké, pútavé a miestami dosť dojímavé čítanie na toto leto, vrelo odporúčam.

Ak Vás knižka zaujala, moju recenziu si môžete prečítať na tomto blogu.

Svadobné šaty - Rachel Hauck

   Táto knižka vyšla koncom minulého roka a ja som ju v apríli dostala na narodeniny (áno, vypýtala som si ju😉).  Príbeh je poskladaný zo životov štyroch žien, ktoré sú navzájom prepojené, tak trochu nezvyčajne, jednými svadobnými šatami. Každá z nich musí čeliť určitej životnej situácií a dobe, v ktorej žije. Na záver je vysvetlený symbol svadobných šiat a kniha odhaľuje skryté posolstvo.

 Príbehom som sa prelúskala naozaj rýchlo. Je napísaný formou viacerých dejových línií, ktoré sa striedajú. Tento spôsob mám celkom  rada, ale vie naštvať, keď s nádejou a napätím obraciate stranu a zrazu zistíte, že si ešte musíte počkať, lebo spisovateľ si začal riešiť problémy inej postavy. Na porazenie! Okrem toho, kniha je plná vážnych aj vtipných momentov, rôznorodých postáv, nádeje a svedčí o Božej prítomnosti v našich životoch aj keď si to často neuvedomujeme.

Ak Vás oslovil aj tento titul, ponúkam Vám moju recenziu.

Hry o život - Suzanne Collinsová

 Tento veľký bestseller neobišiel ani mňa. Skvelé čítanie. Celú trilógiu som prečítala keď som mala asi štrnásť a už dlhšie som sa pohrávala s myšlienkou knižku si kúpiť. Raz som ju na internete objavila za dosť dobrú cenu, a tak sa aj Hry o život ocitli na mojej poličke. Som naozaj veľmi rada, že knihu mám. Málokto vymyslel a prepracoval tak úžasný príbeh, ako je osud našej spoločnosti v krajine Panem. Od knižky sa nedá odtrhnúť a som si istá, že takmer každý kto s čítaním začne, sa šťastne dopracuje do konca. A to aj napriek hrúbke a nemalému počtu strán. Určite mi dá veľa čitateľov za pravdu, ale kľudne by som si vypočula aj iný názor. 

 Ako to už zvyčajne býva, úspešná kniha sa časom dočká aj filmového spracovania. V tomto prípade však nebudem až taká optimistická. Podľa môjho názoru, film určite nedosahuje kvalitu knihy. Prvý diel sa mi ešte celkom páči. Ale ten zbytok... Po pravde, ani som všetky tie časti nevidela. Na poslednej Drozdajke som bola v kine a myslím si, že sa to dosť podobalo na hocijaký americký triler. Nie je to úplne zlé, ale nič extra.

Les passeurs d'histoires - Mechthild Glaser

 Samozrejme, že do mojej knižnice nepribudli len knihy len v slovenskom jazyku. Dovoľte mi predstaviť Vám moju francúzsku novinku a tou sú Prevádzači príbehov (áno, viem, že to znie úplne nezmyselne, ale naozaj neviem ako inak by som to preložila). Z tejto knižky sa stal môj ďalší narodeninový darček. Pôvodne som však o ňu prosila moju kamarátku z Francúzska, keď ku mne mala prísť vrámci výmenného pobytu. Narazila som na ňu náhodou na Amazone a nejako ma zaujala. Povedala som si teda, že to skúsim.

   Priznám sa, že som ju ešte nečítala. Z obsahu som vyrozumela a dozvedela sa, že ide o dobrodružný román, v ktorom hlavné postavy dokážu preniknúť do svetovo známych svetových príbehov ako Alica v Krajine zázrakov, Peter Pan či Oliver Twist. Myslím si, že to bude naozaj super. Veď kto by nechcel stretnúť králika v bielej veste s vreckovými hodinkami či padnúť veľkou králičou norou?

Čo sa deje na lúke? - Magduša Klocháňová

   A teraz z iného súdka. Troška iný žáner pre troška inú vekovú kategóriu. Viete, mne tak veľmi chýba moje detstvo...

Ale nie, robím si srandu. To však neznamená, že táto pidi knižka nemá pre mňa žiadnu cenu. Práve naopak. Som veľmi rada, že ju mám, lebo jej autorka a ilustrátorka sú naša blízka rodina. A mne sa ušiel jeden výtlačok aj s venovaním.

   Detský čitateľ sa na jej stránkach prostredníctvom krátkych básničiek a pekných farebných obrázkov zoznamuje so zvieratkami a rastlinkami a hmyzom a všetkým možným, čo môžeme nájsť na našich lúkach. A aby sme všetko nerobili len tak pre zábavu, na konci knižky nájdeme "Úlohy pre šikovné deti", kde si môžeme overiť ako pozorne deti knihu čítali a čo všetko sa naučili.

Kroniky Narnie, Čarodejníkov synovec - C.S. Lewis

   Och, Narnia. Vyrastala som na nej spolu s Harry Potterom. Často som sa dokonca nevedela rozhodnúť, ktorá z týchto dvoch sérii je lepšia. raz sa moje sympatie nakláňali bližšie k jednej, inokedy k druhej. Žrala som knihy, filmy, hudbu, proste všetko. Stále ma to bude baviť. Tak ako pri Hrách o život aj v tomto prípade som si hovorila, že by sa patrilo mať všetky tieto príbehy pohromade. No a znovu som našla na internete knihu za dobrú cenu a využila som jedinečnú príležitosť. 

  Tým, ktorí ešte nemali tú česť Narniu navštíviť môžem odkázať len jedno: Vykašlite sa na "Na vine sú hviezdy" alebo hocičo, čo práve čítate a využite tento letný čas na zoznámenie sa s Aslanom, Lucy, Petrom, Edmundom, Susan a všetkými úžasnými ľuďmi. Zaskočte si na čaj k Pánovi Tumnusovi a odvážne bojujte proti Bielej čarodejnici, Lordovi Mirazovi a všetkým ostatným netvorom. Zarezervujte si lístky na lukratívnu plavbu loďou Ranný pútnik, no nezabudnite si meč, ten sa Vám určite zíde. No a posledný boj? Ten každého z nás ešte len čaká. Dúfajme, že sa skončí našim víťazstvom.

Nenechajte sa odradiť, ak Vám moje chválospevy nedávajú význam. Kto prečíta, ten pochopí.

   Mimochodom, môj obľúbený diel je šiesty: "Strieborná stolička". Nenahnevala by som sa, keby ho sfilmovali. Ale museli by to spraviť dobre.

   Mojím malým snom a výzvou je, získať do konca roka 2018 všetky diely tejto neskutočnej série. Prvý už mám. No a vzhľadom na to, že ešte budem prídu meniny a Vianoce... Mami, tati, ak toto náhodou čítate, viete, čo by ma asi potešilo. Len sa ma vždy spýtajte, ktorý diel je momentálne na rade😊.

The Beatrix Potter Collection - Beatrix Potter

Volume one

   Prvá poznámka: Toto nemá nič spoločné s Harry Potterom.

   A toto je môj najnovší prírastok. Knihu som si kúpila počas koncoročného výletu v Prahe. Jej autorkou je Beatrix Potterová, jedna z najznámejších a najobľúbenejších britských detských spisovateliek. Áno, viem. Ďalšia knižka po anglicky, ktorá je určená deťom. Odpoveď je stále rovnaká: " No a čo!"

   Náhodou, na túto knihu sa veľmi teším. Myslím, že príbehy budú veľmi milé a aspoň si znova budem môcť precvičiť angličtinu. Aspoň trocha...

   Ďalší dotaz: táto je dokonca s obrázkami😂.

Milí čitatelia, dúfam, že tento článok Vás aspoň trochu zaujal. Už dlho som ho plánovala napísať a musím povedať, že deliť sa s Vami o moje knižné novinky ma naozaj bavilo. Aj Vy radi chodíte do kníhkupectiev, knižníc, alebo na knihy utrácate na internete? Ktorá kniha v blízkej dobe potešila Vás?

Prajem Vám pekné a slnečné letné dni pri mori, na horách,s rodinou či s priateľmi...a samozrejme, dobrými knihami📚.

LuLa

SORBETOVÉ DIEVČA

CLAIR HENNESSYOVÁ

Štíhla. Dokonalá. Zdrvená.

" Annabel, rozmýšľala si niekedy...že máš možno trochu problém s jedlom?"

   

   Na túto otázku už Annabel McCormacková neodpovie ani keby chcela. Jej čas sa už totiž minul, vypršal. Príčinou veľmi predčasnej smrti tohoto mladého dievčaťa bola mentálna anorexia. Aj keď ju už jej telo teraz nemusí trápiť, od ľudských starostí ušetrená nie je. Na Zemi má ešte isté povinnosti...

   

" Ak by zomrela na rakovinu, to by sme sa dozvedeli. Bola by jej venovaná bohoslužba alebo by sa niekde objavilo aspoň oznámenie-ale nemáme vo zvyku hovoriť o hlúpostiach, ktorými dievčatá škodia sami sebe. Sme radšej ticho. Dúfame, že to upadne do zabudnutia."

 
   Julia Jakobsová je na prvý pohľad normálna, usilovná, bezproblémová stredoškoláčka. Jedna vec je však istá: Júlia je tučná. Ak si to podvedome uvedomujú ľudia v jej okolí, Annabel už musia musia pred očami (ak by nejaké mala) svietiť všetky červene kontrolky.

   Tak toto má byť jej úloha? Pomáhať chudnúť dievčaťu netušiacemu, čo je to disciplína v jedle? Áno, Annabel má svoje overené spôsoby, tie vždy fungovali. Jej vnútro a myslenie je stále poznačené chorobou a svoje myšlienky a pohnútky sa snaží vsugerovať aj Julii. Aj keď to nejde tak ľahko, veci postupom času začínajú naberať spád...

   Okrem vnucovania záludných nápadov má Annabel možnosť s Juliou prežívať jej každodenný život. Jej stav jej dovolí nahliadnuť do Juliiných myšlienok. Tým Annabel objavuje spomienky a zisťuje, že problémy majú omnoho hlbšie korene ako sa zdá.

   Aj keď mysle ostatných živých sú pre Annabel prístupné, jej rodina a bývalý domov sú zakonzervované v pre ňu neprístupnom vákuu. Annabel však musí nájsť spôsob ako to zmeniť...

Môj názor:

   Hneď prvá vec: táto kniha je úplná fikcia. Aby sme si rozumeli tak objasňujem, že to myslím ohľadom mŕtveho dievčaťa, ktoré plní úlohy istej "šéfky" (tak ju v knihe Annabel volá), príde naspäť na Zem, prenasleduje svojích bývalých rovesníkov a spolužiakov a vnukuje im svoje názory. Pozor!!!!

To čo však nie je vymyslené, je fakt, že aj v dnešnej dobe mladé dievčatá a ženy zomierajú na podvýživu a mnohé si už z rôznych dôvodov nevedia vytvoriť zdravý vzťah k jedlu. Je to veľmi citlivá téma, v ktorej sa treba hýbať veľmi opatrne. Väčšina ľudí to nevie, takže najčastejšie sa tvária, že sa ich to netýka a neurobia vôbec nič. Avšak to,že si pred tým budeme zakrývať oči, nezmení fakt, že ľudia trpiaci poruchami príjmu potravy stále naozaj existujú a potrebujú pomoc.

"...ale toto je idiotská choroba, ktorá núti ľudí myslieť si sprostosti. Nedá sa s ňou žiť. Núti ľudí aby sa do seba uzatvárali a mali svoje tajomstvá, zabraňuje im požiadať o pomoc, ba dokonca čo i len pomyslieť si, že pomoc potrebujú."

   Dobre, ale teraz späť ku knihe. Celkom som sa naštartovala a asi by som sa vedela rozpisovať na margo tohto problému dlhšie, ale to nie je mojou úlohou. A taktiež nemám právo nikoho obviňovať.
Knižka sa mi čítala rýchlo a ľahko . Jej časti sú originálne rozdelené podľa mesiacov v roku a krátky rozsah kapitol mi napomohol k tomu dobre známemu:" Ešte jednu poslednú kapitolu..."(všetci vieme ako to vždy dopadne...).

   V ďalšom rade by som, aj keď trochu nezvyčajne, rada prešla na mínusy tohoto diela.

   Jedna z vecí, ktorá má vyrušovala, bolo popieranie existencie Boha a celkový pohľad na posmrtný život. Viem. Je dosť možné, že práve teraz minimálne polovica ľudí zavrela tento článok, ale čo už. Je to môj názor a v súlade s princípmi našej demokracie, využívam svoje právo vyjadriť ho vo svojom článku.
Samozrejme, boli tam aj iné uletenosti, ale nechám na čitateľa aby si na to utvoril vlastný názor.

  Ďalšia otázka, ktorá vo mne dlhú dobu rezonovala, bola: "O čo vlastne v tejto knihe ide??? Chcú z nás všetkých spraviť anorektičky či čo?"
Áno, dosť dlho som z toho mala takýto pocit a nevedela som ako sa to asi skončí. Bola som si istá, že ak má kniha niesť nejaké posolstvo a mať výchovný charakter, musí niekde nastať zvrat v Annabellinom alebo Juliinom myslení...a za to by som ruku do ohňa nedala. Z deja v tomto bode už viac prezrádzať nebudem, ale zaručujeme Vám, že je dosť zaujímavé sledovať vývoj postáv a príbehu vplyvom rôznych situácií a okolností.

   Väčšinou si v každej knihe vyberáme svojích favoritov. Obľúbené postavy, ktoré nás zaujali, inšpirovali, občas sa do nich zamilujeme, prežívame s nimi ich problémy, smejeme sa s nimi, no a keď spisovateľ nevie, čo so sebou, a jednoducho nášho obľúbenca, len tak, z dlhej chvíle zabije, ideme si oči do vankúša vyplakať. V tomto prípade to tak nebolo. Nejako som si nevedela vybrať a nebolo to tým, že všetci boli úplne svetoví. Práve naopak. Na jednej strane Annabel, dievča čo sa vyhlasovalo na smrť, a na druhej Júlia, ktorá sa už odnaučila hovoriť jedlu nie a jej konanie tiež nie je ideálne. V takomto prípade, keď vidíte, že ani jeden postoj asi nebude správny, je dosť ťažké vybrať si, ale aj súdiť. Veď kto z nás sa nikdy nedostal do problémov?!

"Pozri, veď všetci to tak trochu robíme, a to každý deň. Tvárime sa, že nemáme nijaký problém a že je všetko v poriadku. No nie je."

    Napriek všetkému musím uznať, že kniha má naozaj bavila. Nedala sa len tak ľahko pustiť. A nakoniec sa predsa len možno dopracujeme k myšlienke, že telesná krása nie je to najdôležitejšie...

   Na záver len také malé upozornenie. Nech by boli Vaše úmysly akékoľvek šľachetné, neponúkajte túto knihu ak máte podozrenie, že Vaša kamarátka, sestra, frajerka, spolužiačka, alebo ktokoľvek iný môže mať problémy s príjmom potravy. Môžete narobiť viac škody ako osohu...

   Milí čitatelia. Ďakujem za Vašu trpezlivosť a čas, ktorý ste venovali tomuto článku. Veľmi si to vážim. Dúfam, že sa Vám aspoň trochu páčil aj keď uznávam, že bol poriadne dlhý...
Prajem Vám všetkým krásne leto a príjemné chvíle strávené s dobrou knihou.

LuLa

THE HUNCHBACK OF NOTRE-DAME

originál VICTOR HUGO

upravené DEANNA McFADDEN

   Hovorí sa, že keď s človeka vyžaruje vnútorná krása, na tej fyzickej až tak nezáleží. Nebudeme si však klamať. Chudák Quasimodo! Aj keby bol stelesnením svätosti, jeho nádeje na potencionálny vzťah sa pohybujú v hodnotách hlboko pod nulou. Pekné a aj veľmi smutné je, že si to sám uvedomuje. Ale srdcu nerozkážeš a zvonár z Notre-Dame sa zaľúbi. No nie je jediný. Krásna Esmeralda počarovala nejednému mužovi vrátane striktného kňaza Frolla a prelietavého kapitána stráže Phoebusa...

   Tak, toto na úvod k dielu Notre-Dame de Paris( Chrám matky božej v Paríži) od Victoria Huga, ktorý som, len tak mimochodom, ešte nečítala.(No pekne! A ty si študentka francúzskej sekcie?!). THE HUNCHBACK OF NOTRE-DAME je totiž skrátená, zredukovaná, upravená, cca 150 stranová verzia pôvodného(omnoho dlhšieho) románu. Je to pre mňa už druhé dielo prečítané v anglickom jazyku. Áno, zase sa jedná o knihu pre mladšie vekové kategórie, ale ako som už pri Matilde spomínala, niekde začať treba. Mení to však situáciu a celkový dojem z diela, takže aj v tomto článku postupujeme trocha inak ako obyčajne.

   Táto verzia bola vytvorená pre mladších čitateľov s cieľom oboznámiť ich s klasickými dielami. Asi si myslia, že keď sú deti mladšie a prečítajú si takúto zredukovanú verziu, po prvé-budú sa cítiť dôležito a po druhé-v budúcnosti budú mať väčšiu chuť spoznávať krásy klasickej literatúry a nebudú to pokladať za úplnú katastrofu a istú smrť. Či to funguje Vám povedať neviem. Ja som si takéto knihy nikdy nečítala, a predsa som si cestu ku klasike našla. Netvrdím však, že niekomu to nemôže pomôcť. Každý čitateľ je iný. To čo však z toho vyplýva pre mňa je, že dej ma vôbec nezaujal. Asi aj preto, že príbeh z časti poznám, viem približne, čo sa má stať a ako to má skončiť. Toto bolo fakt zjednodušené (asi to budem čítať svojím deťom, keď budú mať tak 7 a budem chcieť aby niečo vedeli po anglicky...). Pýtate sa teda, prečo som to nenechala tak? Odpoveď je jednoduchá: práve kvôli tej angličtine.   

   Úroveň jazyka nebola až taká vysoká, takže to pre mňa bolo zvládnuteľné. Nemôžem však povedať, že mi to nič nedalo a že nič nové som sa nenaučila. To určite nie! Som si istá, že čítanie bolo pre mňa prínosom.

   Ako by som to teda zhrnula? Ak by som zatiaľ mala porovnať tieto (až) dve diela, čo som po anglicky prečítala, určite sa mi viac páčila Matilda. Nebudem ju bližšie rozoberať, jej recenziu môžete nájsť nižšie na tomto blogu.

   A čo bude ďalej?
Popri čítaní a recenzovaní normálnych kníh sa určite raz za čas pustím aj do nejakého jednoduchého anglického úletu. Uvidíme ako sa to vyvinie a k čomu sa dostanem...


   Ďakujem čitateľom, čo si tento článok dočítali do konca, ale aj tým, ktorí si prečítali nadpis a pozreli obrázok. Ak ste náhodou nadobudli pocit, že mám problém s klasickou literatúrou, dovoľte mi vyvrátiť ho, lebo proti nej vôbec nič nemám...(ak budete chcieť, môžem dať o tom článok😉)
A čo Vy?
Aké je Vaše obľúbené klasické dielo? Ako ste sa k tejto literatúre dostali? Alebo ju nečítajte vôbec?
   Ak poznáte nejaké dobré anglické knižky, sem s nimi, a ak máte akýkoľvek dotaz na to, čo bolo napísané v tomto článku, neváhajte a píšte do komentárov😉.

Prajem Vám všetkým krásne júnové dní a čo najlepšie čitateľské dojmy a zážitky.🌞

Lula

OBYČAJNÁ TVÁR

R.J. PALÁCOV ÁNO

 Nesúď knihu podľa obalu ...alebo nesúď človeka podľa tváre.

   Je prirodzené, že pri každodennej konfrontácii s inými ľuďmi, si ako prvé všímame ich výzor. Hneď potom ako je dotyčná osoba vystavená našemu laserovému pohľadu, vieme povedať, aký dojem v nás človek vyvolal, zaradíme si ho do určitej škatuľky a stačí len pár sekúnd na to, aby sme si vytvorili prvé predsudky. Ako by sme však zareagovali pri stretnutí s dieťaťom trpiacim genetickou chorobou, ktorá mu úplne znetvorila tvár? Čo by sme na jeho mieste robili my?

   August je desaťročný chlapec, ktorý by mohol byť úplne ako všetci ostatní. Má vlastný XBox, hrá futbal, líže zmrzlinu, má rád Star Wars... Za jeho neobyčajnosť nesie zodpovednosť jeho tvár. August má totiž dosiaľ neznámy druh Treacher Collinsovho-Franceschettiho syndrómu spôsobeného autozomálnou recesívnou mutáciou génu TCOF1 lokalizovaného na piatom chromozóme, navyše skomplikovaného hemifaciálnou mikrozómiou charakteristickou pre OAV spektrum (nie, ani ja skoro žiadnemu slovu nerozumiem, ale to je veda🤨😒...). Absolvoval veľa plastických operácií, no napriek tomu, väčšina ľudí zbledne od hrôzy, keď ho uvidí prvýkrát.

   August však nemôže navždy ostať pod maminkinými ochrannými krídlami. Už nie je celkom malý chlapec, a tak sa rodičia rozhodnú upustiť od domáceho vzdelávania a prihlásiť ho do normálnej školy.

   Ako všetci dobre vieme, deti sú veľmi zlaté, milé, kamarátske, usmievavé, ale vedia byť aj neskutočne kruté a zákerné. S Augustom sa určite nezaobchádza v rukavičkách. Niektoré školské dní sa premenia na boj o prežitie, no aj napriek posmechu si nachádza skutočných priateľov a zažije mnoho neuveriteľných okamihov.

"Je zvláštne, že najhoršia nič v živote jedného človeka nie je ničím výnimočná."

Môj názor:

   S knihou "Obyčajná tvár" som sa prvýkrát stretla na YouTube a potom vo februári prišiel do kín rovnomenný film. Nápad aj príbeh má od začiatku zaujali, preto som veľmi rada, že kniha má vôbec nesklamala.

   Obyčajná tvár sa číta veľmi ľahko a rýchlo. Veľmi, veľmi, veľmi, veľm sa mi páčila a radí sa k jednej z najlepších kníh prečítaných v tomto roku. Strávila som s knižkou pekné chvíle a čítanie som si riadne užila.

   Príbeh je rozdelený na viacej častí, ktoré sú písané z pohľadu viacerých postáv. Ešte viac ako Augustov pohľad na vec ma zaujalo vnímanie jeho staršej sestry Olívie. Úplne som sa dokázala vcítiť do jej pocitov a presne som chápala jej myšlienky. Aj keď milovala svojho brata a vždy sa ho pokúšala chrániť, nebolo to jednoduché. Uvedomovala si, že aj ona občas cíti niečo ako hanbu, od malička sa učila samostatnosti, keď sa celý svet točil okolo Augusta a nejeden raz zatúžila po normálnom, pokojnom živote.

  "...ak budete láskavejší, ako je nevyhnutné, možno aj vo vás niekto uvidí Božiu tvár."

   Najviac sa mi páčila časť knižky, ktorá opisuje Augustovu školu v prírode. Aj ja obľubujem akcie tohto charakteru, takže opisy letnej noci, hviezd, táborového ohňa, prežívania dobrodružstiev, adrenalínu a malých malérov na mňa veľmi zapôsobili a vyvolali vo mne krásne spomienky na podobné zážitky.😍🦉🌲⛰️🏕️🌄🌝🔥🔦

"Páčilo sa mi sedieť pri táboráku po zotmení. Páčilo sa mi, ako ohnivé iskričky leteli k oblohe a strácali sa v nočnom vzduchu, aj to,ako nám oheň osvetľoval tváre. Páčilo sa mi pukotanie ohňa. A tma v lese, ktorá bola taká hustá, že človek nič nevidel, no keď ste zdvihli hlavu k oblohe, ohúrili vás miliardy hviezd."

   Ako vidíte, kniha má asi fakt chytila za ❤️. Ak Vás recenzia zaujala a máte chuť, určite neváhajte a knihu si prečítajte. Pevné verím, že aj na Vás zapôsobí tak ako na mňa. Určite dám v najbližšej budúcnosti šancu aj filmu, ktorý vraj tiež nie je zlý.

Ďakujem, že ste dali šancu aj tomuto článku. Ak máte nejaké skúsenosti s touto knihou alebo filmom určite neváhajte pridať komentár😉. Prajem Vám krásne skoro letné dni a veľa pekných momentov s dobrou knihou v ruke.

Lula